Argument, prečo si kupovať povraz, či preniesť bankové konto na Cyprus (Kajmanské ostrovy), nie je na tomto mieste naozaj nový. Usáma bin Harabin je najúspešnejší vymáhač renty z takzvanej "ujmy na ucti" v dejinách Slovenska. Spätne počítať, koľko miliónov už z titulu takzvaných žalôb na ochranu osobnosti zarobil, by bolo trápenie. Fakt je ten, že jeho nová pozícia je v tejto súvislosti čosi podobné, ako menovanie Vladimíra Fruniho guvernérom NBS. Pričom sa nesmie zabudnúť, že finančné satisfakcie za hanobenie politikov zažívajú i tak nevídanú konjunktúru.
Hoci už pred piatimi rokmi sme varovali, že astronomické sumy, aké nemajú obdoby napr. ani pri ťažkom ublížení na zdraví, či za nútené práce v uránových baniach, sú najväčší útok proti slobode slova po novembri ´89, akési hnutie odporu povstáva až teraz. Lepšie neskoro ako nikdy, zaplesal by optimista, avšak výzva IPI (čo je asi šestnásta novinárska organizácia na SR), aby akosi "súdy viac chránili slobodu slova", vyzerá k tomuto Harabinovi ako uliata. Áno, presne to sa dá teraz od súdov očakávať. Najväčšieho beneficienta nemajetkovej ujmy všetkých čias si presne preto zvolili do čela, aby bič na slobodu slova, ktorý im darovala idiotská legislatíva, teraz prestali používať.
No. Debata, že "rozsudok musí byť jasný a trest, najmä výška pokuty, primeraný" (IPI), je scestná od koreňa. Keby mali aspoň toľko rozumu čo lobisti od poisťovní, ktorí si už dávno vybojovali horné stropy odškodnenia.... Novinári by však mali principiálne trvať na zrušení tzv. verbálnych deliktov v trestnom zákone. To po prvé. A po druhé na neprípustnosti využívania občianskeho zákonníka politikmi, ktorí z titulu majiteľov moci majú tisíc spôsobov obrany. Totiž už samotná možnosť finančného trestu (nielen likvidačná výška) je útok na slobodu slova, a teda kontrolu moci. Zásadne totiž platí, že čím ťažší a zložitejší článok, analýza, predovšetkým investigatívneho typu, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa vyskytne chyba. Nie úmyselná, ale z podstaty veci. To je abeceda. Hrozba pokuty takto dlávi celospoločenský záujem, s ktorým dávať do rovnováhy ochranu osobnosti je absurdné, keďže stanovovanie a preukazovanie "ujmy" je čistou špekuláciou. Tvrdenia, že ľudia prestali politika zdraviť, keď sa dočítali, že sa vymočil z terasy, a žena s ním nechcela týždeň spať (požiadala o rozvod), môže vziať vážne iba slovenský sudca.
Na strane druhej je fakt, že ak v médiách dominuje banálna, zábavná žurnalistika, tak verejnosť (komerčne naladená) necíti dôvod brániť slobodu slova ako svoj najvyšší záujem. Je fajn, že novinári, IPI a spol. (o pani Krútkej ani nehovorme, to by bola ďalšia žaloba) začali brániť slobodu slova, avšak bez návratu k jej zmyslu a určeniu, ktorými sú podstatné informácie a kritické myslenie, to bude mať kartel sudcov a politikov, slávnostne spečatený Harabinom, veľmi uľahčené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
