y na sudcov sa budú zvyšovať“ (Dzurinda) treba povedať, že tam, kde Harabin vyluxuje všetky hlasy pri dvoch zdržaniach, už žiadne tlaky netreba.
Ak sa vrátime o tri roky dozadu, i bez existencie Sadikiho (teda verejnej známosti ich vzťahu) bol Harabin vnímaný ako najväčší personálny problém Ficovej vlády. Bremeno, ktorým je jeho osoba zaťažená, je zložené asi z desiatky rôznych káuz, postojov, krokov či spoluúčastí na výtržnostiach, ktoré ho ľudsky nesmierne problematizujú. To, že pätnástim členom SR nič z toho neprekážalo, je zaiste aj fotografia o výške, v akej je nastavená latka v justícii. Avšak vedzme, že hranice etickej kompetencie sú v rôznych stavoch i spoločnostiach pohyblivé (flexibilné), niet jednotnej miery. A je fakt, že kto chce, môže si celého tohto Harabina naštylizovať aj ako objekt (obeť) politickej kampane. Je napokon zrejmé, že v jeho viditeľnom profile sa charakterová malosť prelína s odbornými výhradami, keďže je najvýznamnejším nositeľom jednej predstavy o slovenskom súdnictve.
A práve tu leží jadro jeho návratu na miesto činu (šéfom NS už bol: 1998-2002). Tých 15 členov rady, vedome či nie, nehlasovalo ani tak za hlavu NS, ako za šéfa sudcovských odborov. Harabin so svojím politickým pozadím a osobným presvedčením, že súdnictvo je na to, aby sa ako spoločenstvo mali sudcovia dobre, je takpovediac štátnou zárukou, že pasažieri budú naďalej fungovať v uzavretom systéme nedotknutom reformami, s definitívou, pravidelne valorizovanými platmi, nezávislí od spravodlivosti či, nedajbože (!!), na nejakom vzťahu medzi výkonom a odmeňovaním. Toto garantuje sudcom Harabin, v tomto ho nemohol nikto prevýšiť, a preto bol zvolený takou zdrvujúcou väčšinou.
Tak je to. Najsilnejší dôvod, prečo by Harabin nikde inde nemohol ani prísť do úvahy na tento post, vyrástol v jeho najväčšiu prednosť. Harabin je tak politicky zrastený s prostredím, ktoré si moc udrží zrejme ešte cez jedny či dvoje voľby, že tej sudcovskej množine, ktorá mu bude lojálna, je zárukou existenčnej istoty, dožitia v pomeroch, na aké si zvykli. Smrádek, ale teplúčko. Takto sa mohol stať, fakticky bezkonkurenčne, predsedom NS človek, ktorého objektívne diskvalifikuje práve jeho masívne politické angažmán. Harabin je politicky tak zacementovaný, tak neoddeliteľný od istej časti straníckeho poľa, že v normálnom prostredí by sa už jeho kandidatúra vnímala ako žart, paródia, niečo komplexne mimo misu.
Dvadsať rokov po prevrate je distribúcia spravodlivosti vôbec najhlbší problém Slovenska. Keďže ústavne s touto voľbou zrejme nebolo všetko v poriadku, o kreslo najvyššieho sudcu sa teraz rozpúta „druhý polčas“. V plameňoch zápasu, ktorému prajeme, samozrejme, šťastnú „bezharabinovskú“ koncovku, takto zhorí podstata veci, ktorou je nie Harabin, ale slovenské ľavosúdie ako také, od pivnice až po povalu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
