Nielen Košičanovi, ktorý nepozná všetky zákutia Pekingu a Bratislavy, je dosť nejasné, ako je možné pomýliť si Hodžovo námestie s námestím Tchien an men. Presne to sa pritom včera, pri príležitosti návštevy čínskeho prezidenta Chu-tchin thaa, prihodilo.
V tejto chvíli je problém ľudských práv de facto nenastoliteľný."
Predbiehať vyšetrovanie (ak vôbec bude) sa nemá, ale dosť to tak vyzerá, že čínska štátna hlava (resp. príslušné služby) si zorganizovala na Slovensku akúsi vlastnú milíciu, ktorá sa regulárne pokúsila rozbiť protestné zhromaždenie. Včerajší incident v Bratislave zakladá dôvodné podozrenie, že tzv. Zväz čínskych podnikateľov, ktorého členovia útočili na aktivistov za ľudské práva, je riadený priamo z Pekingu. To, pri znalosti podobných „krajanských" spolkov Číňanov aj v iných krajinách, nie je zase až také objavné, otázna je akurát miera, do akej je to orgánmi SR vedome trpené. Podľa dostupných informácií sa totiž slovenská polícia správala v danej situácii, hm, čudne. Brutalita zásahu síce ešte trochu zaostávala za udalosťami na Tchien an men presne pred 20 rokmi (viac ako tisíc mŕtvych), ale spoľahlivosť, s akou sa vrhli na obete namiesto útočníkov, navádza k najhorším domnienkam.
No. Uvidíme, čo z toho bude. Ešteže na Dostála z OKS neuvalili konklúznu väzbu.... Autor sa priznáva, že pozadie tejto štátnej návštevy neskúmal, avšak skutočnosť, že po Moskve zablúdil Chu práve a len do Bratislavy ako jedinej eurounijnej destinácie, dosť charakterizuje slovenskú zahraničnú politiku za Fica a Smeru. Nedá sa nevidieť, a už dosť dlho, že popri slaboduchej lojalite k európskemu „mainstreamu" (Nemecko-Francúzsko) premiér dôsledne realizuje svoju „samostatnú koncepciu vzťahov SR k tzv. tretiemu svetu a vlastné postoje k osobitne vybraným krajinám ako Kuba, Bielorusko, Čína.(...)" To, že ide o prezidentskú návštevu, nech nikoho neruší. Ani druhý mandát neurobí z Gašparoviča autonómnejšieho politika, zostane presne tým istým „prílepkom" Smeru, akým bol v prvom.
Je fajn, že na Slovensku žijú ľudia, ktorí nielen vedia, že Čína je jeden z najhorších porušovateľov ľudských práv na zemeguli, ale sú pripravení svoj názor i vyjadriť. Zároveň sa treba zmieriť s tým, že ľudskoprávne kritiky pekinského režimu neboli nikdy donkichotskejším podujatím, než sú dnes. Hospodárska kríza dramaticky posilnila pozíciu tejto najväčšej totality sveta, čo ilustratívne dokladuje napríklad rozdielnosť akcentov, ktoré kládol George Bush na ľudské práva pred necelým rokom na olympiáde (a bol za „slabosť" kritizovaný!), a o šesť mesiacov neskôr Hillary Clintonová. Isteže je „čínsky model" menejcenný aj ekonomicky a smeruje do obrovských konfliktov, avšak tu a teraz, v tejto chvíli, je problém ľudských práv de facto nenastoliteľný. Mimo iného i preto, lebo práve regulácia spotreby, ktorú pekinský režim dosahuje štátnym násilím, umožňuje Číne generovať dolárové prebytky, cez ktoré skupovaním amerických dlhopisov zadržiava ešte hlbšie prepady na globálnych trhoch. To sa dá len v totalite, ktorej „integrálnou" súčasťou sú i politickí väzni, cenzúra a najväčší počet popráv na svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
