Stovky známych sa prišli ukloniť priateľovi, ktorý obklopený morom žltých ruží "z Texasu" zaplavujúcich javisko odchádzal do hudobného neba.
Poctu podobného charakteru už Praha dlho nezažila. Od rána sa celé dianie podriadilo tomu, aby slávnostná rozlúčka dopadla čo najlepšie. O desiatej hodine, na minútu presne, sa začal rozlúčkový obrad.
Gott: Keby nebolo Matušku, nebolo by ani mňa
Sálou znela pieseň Waldemara Matušku, pred palácom sa začal tvoriť dav. Václav Postránecký predniesol spomienkovú reč a nechal sa počuť: "Waldemar, teba milovať bolo veľmi jednoduché." Po ňom vystúpil Karel Gott, ktorého pohnutý hlas nenechával nikoho na pochybách, že to myslí úprimne. Svoj prejav nečítal, ale hovoril spamäti, a po tvári mu stekali slzy. "Keby nebolo Waldemara Matušku, nebolo by ani mňa. Čím viac sme si boli ako speváci konkurentmi, o to viac sme si boli blízki ako ľudia a kamaráti. Rozdelili sme si spolu fanúšikov a vždy sme sa vzájomne uctievali," predniesol božskej Kája a zaspieval pesničku Když jsem já byl tenkrát kluk.
Spievali a slzili všetci
Po prejave Jiřího Suchého predniesol svoju smútočnú reč Waldemar Matuška mladší. Spomínal na otca, na chvíle, keď mu ukázal Lucernu so slovami "Lucerna je naša". Dojatý vravel o tom, čoho sa otec musel vzdať, aby mohol on vyrastať na slobode. "Za všetko, čím som, vďačím hlavne jemu." Kapela K.T.O. vyzvala sálu, aby spoločne s ňou zaspievala pieseň "Aby nás pánbůh miloval". Spievali všetci a mnohí sa nedokázali ubrániť slzám.
Všetci spievali Zbohem lásko
Celý Žofín spieval i pieseň Zbohom lásko. Následne vyše šesťsto smútočných hostí viac ako hodinu kondolovalo manželke Olge. Atmosféra bola preplnená smútkom a spomienkami na legendárneho speváka. Pred rodinou sa tvoril rad a z reproduktorov znela pieseň Tereza. Vonku čakalo asi tisíc fanúšikov, prevažne staršie ročníky. Približne desať minút po jedenástej pomaly odchádzal Václav Klaus, predtým však stihol novinárom povedať: "Bol to človek, ktorý miloval život. Bol mimoriadnou osobnosťou."
Na pohrebe aj zájazd z Košíc
Pred pol dvanástou odchádzala i zničená Olga so synom Waldemarom. Zástupy ľudí, ktoré čakali pred Žofínom, siahali až k Národnému divadlu. Pár minút pred poludním sa sála na Žofíne otvorila pre verejnosť a dnu začali prúdiť davy ľudí. O 13.00 však už bola situácia pokojná, Žofín takmer vyľudnený. Pred vchodom čakalo len pár osôb, aby sa pridali k stovkám smútiacich vo vnútri, medzi ktorými nechýbali ani účastníci zájazdu z Košíc.
7.05 - Rakva s telom Waldemara Matušku sa už nachádza v pražskom pohrebnom ústave na Pobřežnej ulici. Tu bude uložená do luxusného mercedesu.
7.14 - Čierny merecedes opustil pohrebný ústav a rakvu so spevákovými pozostatkami vezie na Žofín.
7.30 - Z Řitky práve vyrazila smerom do Prahy Olga Matušková so synom Waldemarom.
8.14 - Na pražskom Žofíne je zatiaľ pokoj. Na paláci veje čierna zástava, celý priestor je ohradený kovovými zábranami. Autá privážajú vence a kytice kvetov.
8.32 - Prichádzajú prví smútoční hostia. Ochranka prísne kontroluje pozvánky. Niektorí hostia prichádzajú v trampskom oblečení s klobúkmi, väčšina symbolicky prináša žlté ruže - z Texasu.
9.23 - Prišiel predvoj českého prezidenta Václava Klausa.
9.28 - Dorazilo už množstvo osobností, ako napríklad Juraj Jakubisko, Josef Laufer, Felix Slováček s Dádou Patrasovou a Jiří Suchý, Ivan Mládek a Pavel Zedníček.
9.31 - Nad čiernou rakvou sú v sále žofínskeho paláca umiestnené tri veľké Waldemarove fotografie, na rakve je položený čierny klobúk, javisko je už plné kvetov.
9.39 - Takmer naraz dorazili Jiří Suchý s Jitkou Molavcovou, Karel Gott, Václav Klaus, Jaroslav Čejka, Michal David, Jiřina Bohdalová...
9.45 - Špeciálny veniec poslal i hrad Karlštejn. Tam Matušku milujú od natáčania slávneho muzikálu Noc na Karlštejne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
