Listy sú stopkaté, protistojné, vajcovité až kopijovité, na báze klinovité, zubaté, tupo končisté, najmä za mlada na obidvoch stranách hodvábne chlpaté. Paprasleny sú 4- až 8-kveté, sú umiestené v pazuche najvyšších listov. Kalich je rúrkovito zvonkovitý, husto, priamo odstávajúco, lesklo chlpatý a žliazkatý, do jednej tretiny delený na krátko ostité zuby, koruna je veľká, sírovožltá, zriedka fialová, s purpurovými škvrnami, dolný 3-laločný pysk (na báze s dvomi hrbolčekmi a s fialovou kresbou) je dlhší ako horný. Má štyri tyčinky, semenník je vrchný a plodom je tvrdka.

Od žlto kvitnúcej konopnice úhľadnej sa odlišuje napríklad stonkami bez štetinovitých chlpov a listami a kalichom hodvábne chlpatými.

Je pôvodná v západnej Európe, k nám v minulosti zavliekaná na polia a rumoviská, rúbaniská a úhory. Vyžaduje vlhkejšie, neutrálne až slabo kyslé, chudobné, humózne a hlinité pôdy. U nás sa pestuje.

Ako liečivá rastlina sa zbiera vňať v dobe kvetu. Droga obsahuje triesloviny, kyselinu kremičitú, neutrálny a kyslý saponín, horký glykozid, silicu a pektín. Užíva sa ako expektorans a diuretikum. Pridáva sa do priemyslne vyrábaných čajov, hlavne prsných, kremičitanových, antiastmatických a močopudných. Ako silikátová čajovina obsahovala aj prasličku a stavikrv vtáčí. Pri bronchitíde, čiernom kašli a zápale priedušnice sa mieša s pľúcnikom, podbeľom a skorocelom. Ľudovo sa užíva aj pri málokrvnosti, na zle sa hojace rany, v rekonvalescencii, na povzbudenie chuti do jedla.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.