KOŠICE. Tento sedemdesiattriročný čiperný senior vyzerá na prvý pohľad ako obyčajný dôchodca. Nie je to však vetchý starček ako väčšina jeho rovesníkov. Keď sa mu prizriete bližšie, všimnete si široké ramená a mohutnú hruď. Je totiž v dobrej kondícii, športu sa venuje celý život. Ako mladý hral najprv futbal. Kvôli problémom s kolenom sa ho musel vzdať.
"Videl som vtedy majstrovstvá vo vzpieraní, tých sovietskych a amerických vzpieračov. Jeden zdvihol nákladný voz rukami," zaspomínal si s úsmevom pán Bartolomej. Zaujalo ho to natoľko, že sa nechal inšpirovať a tomuto športu sa upísal. "Vzpierať som začal v päťdesiatom siedmom. A vidíte, bol som úspešný!" Mal vtedy 21 rokov.
Majster športu
Vytvoril vraj mnohé slovenské rekordy. "Najviac som zdvihol 162 kíl v nadhode, 125 v trhu a 155 v tlaku. Niekedy som urobil aj 245 kíl drep, 280 pozdvih a 155 v tlaku z lavičky," pochválil sa. "Teraz len polovicu uvládzem," podotkol s miernou nostalgiou v hlase.
Doma má vyše 20 trofejí. Cení si napríklad tretie miesto z Majstrovstiev ČSSR vo vzpieraní z roku 1972 či čestný titul majstra športu, ktorý mu udelili v Prahe v tom istom roku. Chcel sa zúčastniť i Olympijských hier v Mníchove. "Dostal som pozvánku, ale nepustili ma. Tak ako mnohých iných vtedy. Ťažko mi bolo, lebo som makal," povzdychol si pán Bartolomej.
Vzpieral popri zamestnaní
Športom sa nikdy neživil, pracoval ako vodoinštalatér. "Mal som stále zamestnanie, ale dokázal som také veci, ktoré nedokázali ani tí, čo sa tomu aktívne venovali," povedal zdravo sebavedomý senior. "Ale keď pracujete, nemáte toľko času na šport. Keď som po práci mal ísť cvičiť, nebolo to vždy jednoduché."
Z roboty vždy utekal trénovať do telocvične, čo bolo veľmi namáhavé. Má štyri dcéry, veľa času na nich a na manželku mu nezostávalo. Nakoniec si povedal, že s tým definitívne sekne. "V roku 1975 som prestal, lebo som si myslel, že som už bol starý. Ani by ma nenapadlo, že to ešte niekedy budem robiť," zasmial sa. Až čas ukázal, že v súťažnom športe si dal "len" tridsaťročnú prestávku.
Znovu začal kvôli zdraviu
K vzpieraniu sa znova vrátil v roku 2006. Po sedemdesiatke sa cítil veľmi zle, ľavá ruka mu tŕpla, pridružili sa aj iné ťažkosti. "Lekárka predpokladala, že nasleduje infarkt. Nevedel som sa ani postaviť," zaspomínal si veterán. "Vtedy som si povedal, Vereš, urob niečo so sebou!"
Pomaly začal cvičiť a myslí si, že následkom toho zdravotné problémy ustúpili. Dostal sa dokonca do takej formy, že teraz vyhráva súťaže. Kým jeho rovesníci chodia o paličke, on trénuje v telocvični trikrát do týždňa po štyri hodiny.
S neprajníkmi sa nestretáva, naopak, spolucvičiaci ho obdivujú, chodia k nemu i po radu. Málokto má totiž toľko skúseností. Úspešný športovec však upozorňuje, že aj cvičiť treba s mierou: "Činky prekonajú každého, môžu aj zničiť. Treba vedieť, kedy prestať a nepresilovať sa."
Najdôležitejšia je životospráva
Podporné prostriedky nikdy nepoužíval. Tvrdí, že kľúčom k zdraviu je životný štýl. "Záleží na životospráve. Ja radšej cvičím, ako keby som mal chodiť do krčmy na slovenskú hádzanú," zasmial sa pán Bartolomej.
Alkoholu počas svojho života neprišiel na chuť. Priznal sa, že chvíľu fajčil, no hneď s tým prestal. Na stravu si dáva pozor, slaninka vraj neprichádza do úvahy. Naje sa však dosýta, dopraje si hlavne kuracieho mäsa, zeleniny a ovocia.
Rodina ho podporuje a sú naňho právom hrdí. "Dcérka mi minule povedala, otec, si slávny. Ale ja si to nemyslím, zostávam na zemi," zhodnotil.
Rád sa s nimi chodí kúpať. "Tohto roku som bol už šesťkrát. Najlepšie moje more je košické jazero." Na záhradku a iné záľuby mu popri tréningu nezostáva veľa času.
Prvý v Európe
Jeho snaha priniesla ovocie naposledy v máji, keď vo svojej kategórii získal prvé miesto na Majstrovstvách Európy v power liftingu, ktoré sa konali v Bardejove. Na svojom konte má i prvenstvo z Majstrovstiev Slovenska v silovom trojboji, v majstrovstvách tlaku na lavičke bol druhý. V minulom roku mu do zbierky ocenení pribudlo prvé miesto z Majstrovstiev veteránov SR. Od roku 2006 získal vraj 14 ocenení. Chodil by reprezentovať i častejšie, avšak brzdí ho v tom skromný dôchodok. Bol by preto rád, keby sa mu podarilo nájsť si nejakého sponzora.
"Kým žijem, budem pokračovať ďalej v športe," predsavzal si pán Bartolomej. Verí, že má ešte veľa rokov pred sebou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
