kár tam nechcel pôsobiť dobrovoľne. Predtým si tam doslova podávali kľučky. Na služobný odpočinok odišla až v marci tohto roku a o dva mesiace oslávila 85. narodeniny.
PREŠOV. Stále je čiperka. Vtipná aj prísna, ale predovšetkým zodpovedná lekárka. Teší sa, že konečne bude mať čas na záhradu, psa, čítanie aj priateľov, ktorých celé roky pre pracovnú vyťaženosť zanedbávala. Rada by sa starala aj o vnúčatá, ale zatiaľ ich nemá.
Liečila deti a vychovávala rodičov
"Som taký pediater, že keby ma vystrelili na Mesiac, aj tam budem pomáhať deťom," hovorí o sebe Ekaterina Grivnova. A nepreháňa. Aj dnes má ešte obavy o svojich malých zverencov a myslí na ich choroby, aj keď je už doma na zaslúženom odpočinku.
"Začiatky boli ťažké, a aj keď som mala za sebou veľa rokov práce a skúseností, prvé kontakty s deťmi boli smutné. Videla som zanedbané deti s črevnými parazitmi, týrané a niekedy aj drogovo závislé. Pochopila som, že starať sa treba nielen o deti, ale aj o ich rodičov," rozhovorila sa doktorka Ekaterina.
Stále musela byť v strehu a trpezlivo navigovať matky, ako majú deťom podávať liek, dodržiavať pravidelnosť, či ako sa o nich po pôrode starať. Stávalo sa jej, že keď dieťaťu predpísala liečivý sirup, matka po dvoch dňoch prišla pýtať ďalší. Vraj ho minula, lebo z neho dala všetkým svojim deťom, aby boli zdravé. Donekonečna vysvetľovala potrebu očkovania detí a dosiahla, že jarovnické deti mali 100-percentnú zaočkovanosť. Počas jej pôsobenia nezomrelo ani jedno dieťa, hoci ťažkých prípadov bolo habadej.
"Každé dieťa som ošetrovala, akoby bolo moje, a musím sa priznať, že som cudzím deťom venovala oveľa viac času ako svojim vlastným. Veľkou oporou bola pre mňa detská nemocnica v Prešove. Spolupráca s nimi zachránila život mnohým deťom," dodáva.
Keď odchádzala z Jarovníc, rómske matky prejavili ľútosť a dali jej najavo, ako si jej starostlivosť vážili.
Obhliadala aj mŕtve deti po povodni
Veľmi nerada si spomína na rok 1998 a veľkú povodeň, ktorá bola pre Jarovnice tragická. "Bolo to hrozné, 49 mŕtvych a z toho 40 detí. Strašný pohľad. Deťom sa už nedalo pomôcť, len utešovať matky. Jedna z nich prišla vtedy o štyri deti. Po rokoch sa jej narodili ďalšie dve, ale za tými stratenými stále smútila," spomína pediatrička.
V kapušianskom obvode pracovala 30 rokov
Veľký obvod v obci Kapušany v okrese Prešov bol spádový. Patrilo doň 23 dedín. Ekaterina Grivnova sa nemohla sťažovať na nedostatok práce, skôr naopak. "Dnes sú z týchto detí už rodičia, niektorí majú možno aj vnúčikov, ale ja si spomínam, ako sme so sestričkou chodievali cez polia a hory k novorodencom, lebo vtedy sanitky neboli k dispozícii tak ako teraz. Keď nás náhodou aj odviezli do rodiny, späť sme sa už museli vrátiť po svojich a v zime to bolo dosť náročné," spomína pediatrička na roky prežité s deťmi z Kapušian a okolia.
Ešte predtým pôsobila na obvode v Šebastovej pri Prešove a nejaký čas aj v detskej nemocnici. "Všetci kolegovia na ňu môžu spomínať len v dobrom. Na pohotovosti každý rok slúžila cez vianočné sviatky, aby ostatní mohli byť so svojimi rodinami. Nikdy neodmietla," hovorí primár detskej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana Ján Kovaľ.
Z Prahy prišla do Prešova za manželom
Ekaterina Grivnova sa narodila v Prahe. Jej rodičia boli ruskí emigranti, ktorí po Veľkej októbrovej revolúcii ušli z Ruska a usadili sa v Prahe. Vyrástla medzi mníškami v nemocnici. Jej mama bola tiež lekárka, ale nikdy si nemohla otvoriť prax, lebo nemala české občianstvo a tak musela pracovať v nemocnici len ako sekundárka.
"Som dieťa medicíny, odmalička som sa pohybovala medzi chorými. Mala som ťažké detstvo, život ma mlátil, ale aj zocelil," hovorí o sebe Ekaterina Grivnova.
Vydala sa za lekára, ale jej prvé manželstvo trvalo len krátko. Manžel náhle zomrel vo veku 24 rokov. Keď doštudovala, pracovala v Prahe. Do Prešova ju prilákal rodinný priateľ a ten ju aj zoznámil so súčasným manželom, vysokoškolským učiteľom. Od uzavretia manželstva je v Prešove. Majú spolu dvoch synov. Jeden je lekár a druhý pracuje v diplomatických službách.
Minister jej odovzdal ďakovný list
Minister zdravotníctva Richard Raši pri poslednej návšteve Prešova odovzdal pediatričke ďakovný list, ktorý mal byť akýmsi morálnym ocenením jej 60-ročnej práce v zdravotníctve. V neformálnom rozhovore s ministrom pediatrička vyslovila aj niekoľko rád, ako by rezort riadila ona.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
