zepsi.
Po nej sa dostala pod vplyv šľachticov z Rozhanoviec. Dôležitým medzníkom pre Moldavu bol potom rok 1345, keď nadobudla postavenie slobodného kráľovského mesta, ktoré dostala od kráľa Ľudovíta I. Z dediny sa začalo formovať mestečko s richtárom a mestskou radou.
Príchodom kolonistov Moldava vyrástla
Ešte pred príchodom staromaďarských kmeňov do karpatskej kotliny okolie obývali do konca 8. storočia nomádi Avari, bezprostrední susedia starých Slovanov, o čom svedčia mnohé hrobové nálezy aj v Košickej kotline. O štyri storočia neskôr zo Spiša práve údolím Bodvy prenikali nemeckí kolonisti Sasi, ktorí sa tam usadzovali ako baníci, hutníci a hámorníci na spracovanie železa. Najviac sa usadzovali v Medzeve, Štóse a aj v bližšom okolí. Okrem toho sa tam usadzovali aj Slovania a Maďari.
Z histórie je známa udalosť zo 14. storočia, keď kráľ Karol Róbert a po ňom aj jeho syn Ľudovít I. - Veľký udeľovali Košiciam mestské výsady s právom vyberať mýto a dane. Obchodníci sa plateniu poplatkov chceli vyhnúť a svoje cesty na sever presmerovali cez Moldavu nad Bodvou. Práve táto udalosť podnietila tamojšie obyvateľstvo vybudovať v meste sklad a pivnicu na skladovanie ovocia a vína, dôležitých vývozných artiklov do Poľska. V tomto období sa v okolí zakladali vinice a začalo sa s výrobou vína, ktoré sa po známej vínnej ceste prevážalo na sever do Poľska.
Bitka pri Moldave
V roku 1440 prišli do Uhorska bratríci na čele s Jánom Jiskrom ako hlavným kapitánom. Tí mali za úlohu hájiť záujmy maloletého Ladislava V. Pohrobka, vnuka Žigmunda Luxemburského, ale aj záujmy Habsburgovcov v Uhorskom kráľovstve. Bratríci si postupne podmaňovali okolie terajšieho východného Slovenska, dôležité hrady a mestá a medzi nimi sa ocitla aj Moldava. V roku 1449 sa pri Moldave odohrala veľká bitka medzi kráľovskými vojskami na čele s Jánom Huňadym a jiskrovcami. Vtedy Ján Huňady so svojím vojskom porazil bratríkov. Jiskrovci sa v meste opevnili a z rozostavaného kostola si urobili pevnosť, ale presile Huňadyho vojska nedokázali odolať.
Zničili ju Turci
V roku 1548 v meste vznikli prvé remeselnícke cechy a vtedy bola v meste zriadená aj prvá škola. Dlhotrvajúci boj s Turkmi a ich vpád do Moldavy bol veľkým nešťastím pre mesto a jeho obyvateľstvo. Mesto bolo vypálené a zachovali sa z neho len kamenné múry kostola. Neskôr vyčíňali v meste aj požiare a požiar v roku 1795 spôsobil veľké škody. Vtedy zhorela aj mestská knižnica, v ktorej bolo päťtisíc knižných zväzkov, poškodené boli meštianske domy, dva kostoly ostali bez veže a požiarom sa roztavili aj zvony. Zázrakom sa zachovala len drevená mestská brána, ktorá je dnes umiestnená vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a kópia spomínanej brány zhotovenej v roku 1996 sa nachádza pri kostole reformovanej cirkvi na námestí v Moldave nad Bodvou.
Moldava si zachovala svoj poľnohospodársky charakter až do polovice uplynulého storočia. Dovtedy to bolo tiché mestečko a chýbali tam pracovné príležitosti. Mnohí obyvatelia sa z týchto dôvodov vydali na vysťahovaleckú cestu. Dovtedajší pokoj a vzruch v meste narušila výstavba VSŽ Košice, ktoré sa stali zdrojom pracovných príležitostí pre mnohých obyvateľov mesta aj v jeho okolí. Okrem VSŽ k tomu prispela aj výstavba štátnej cesty a železničnej trate.
V roku 2004 mala Moldava nad Bodvou 9 450 obyvateľov, z ktorých 49,1 percenta sa hlásilo k maďarskej, 47,4 percenta k slovenskej národnosti a 3,5 percenta k ostatným etnikám žijúcim v meste. Nachádzajú sa tam tri materské školy, tri základné školy, dve gymnáziá, stredná poľnohospodárska škola, osobitná škola a základná umelecká škola. Mesto je bohaté na mnohé kultúrne pamiatky a preslávili ho aj niektoré významné osobnosti, o čom budeme informovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
