Na rozdiel od iného žvanenia, ktorého sme dennými svedkami (vrátane tlačových konferencií SDKÚ), výrok sa tvári záväzne a pretvára politickú realitu.
Radikálne rozhodnutie, ktoré z troch rokov vlády Smeru pre seba a vlastnú stranu Dzurinda vyvodil, je úderný „repost" na šumy o tzv. veľkej koalícii, o čom rôzne živly blízke Ficovi údajne uvažujú. Snaha zblížiť dve znepriatelené strany, Smer a SDKÚ, takto dostala vážnu trhlinu do boku. Záujmy, loby a intelektuálske hry, ktoré hýbu myšlienkou dať alternatívu katastrofickej koalícii so SNS a HZDS, však porazené nie sú. Jednak disponujú vplyvom a jednak o rok, samozrejme, Dzurinda ešte môže svoj názor, hm, modifikovať pod tlakom okolností. Sme predsa na Slovensku, kde slová majú presne takú váhu, ako tí, čo ich rozprávajú.
Iná realita však začína pre Smer, ktorý prestáva byť stranou s nekonečným koaličným potenciálom. Dzurinda narušil „smerocentrický" obraz politickej scény, kde okolo hegemóna, ktorý je nesporný (do vlády), rotujú päť- či desaťpercentné planétky s jedinou túžbou zdieľať s ním moc a válovy. Toto je významný posun. Opozícia s koalíciou sa síce akoby vyhladzovali exaltovanou rétorikou, čo predvádzajú, avšak na Slovensku chýba súťaž mocenských konceptov, ktoré by sa voči sebe zreteľne vymedzili tak, aby volič videl aj nejakú inú alternatívu mimo tej, že o vláde rozhodne to, koho si vyberie Fico.
Zásadný problém Dzurindu väzí v tom, že SDKÚ sama žiadnou mocenskou alternatívou nie je. To, že nekonzultoval a neskúsil ju vytvoriť, je zrkadlom opozície. SMK, decimovaná MOST-om a Bugárom, skôr či neskôr povie, že má rovnaký názor, veď tento rozkol, výdatne podporovaný určitými pozadiami Smeru, jej berie i hypotetickú šancu podieľať sa na vláde s touto ľavicou. Dzurindovo slovo však vyvíja tlak najmä na KDH, ktoré sa pod Hrušovským už nepohne, ale pod Figeľom bude opätovne vystavované otázkam, či je teda chlapec, alebo dievča. V zostrujúcej sa skrumáži predkampane bude veľmi ťažké odolávať nájazdom a zároveň nestrácať tvár. Teda, ak ešte tú tvár niekto má...
Dzurindov verdikt chráni, v neposlednom rade, i časť voličstva SDKÚ, ktorá by mala sklon prelietavať k SaS, keďže Sulík (ktorý nemá čo stratiť, iste) doteraz jediný dokázal povedať, že so Smerom nepôjde. Krok je to správny, keďže odkazuje, že činy v politike, napr. tejto vlády, majú aj následky, a nedá sa jedným dychom hovoriť o kradnutí, „nemorálke" a „kríze od momentu vzniku tejto vlády", a zároveň držať dvere dokorán k spolupráci... Súčasne treba povedať, že menšie povolebné zlo, ako Smer-SDKÚ, v objektívnej realite neexistuje. Žiadať totiž naraz od SDKÚ, KDH a SMK (KDS, MOST, SaS), aby korporatívne deklarovali, že ak do vlády so Smerom, tak jedine všetci, a ak nie, tak spolu do opozície, by bolo na tieto dedinské pomery príliš ambiciózne.
Napokon, ak Smer a SNS urobia nadpolovičnú väčšinu, tak sú stále prvou opciou. Po včerajšom kroku SDKÚ by sa ale mohli cítiť o čosi neistejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
