te výrazu Gašparovič i očakávaniam, ktoré sú doň kladené.
Štrbatý parlament na včerajšej benefícii je potvrdenie starej pravdy, že inštitúcie a ich ústavné usporiadanie znamenajú pre strany menej, ako ich vlastné pocity, záujmy a vnútorný život. Keby došiel napr. Mečiar, zaprel by tým svoje životné dielo, ktorého profilovou časťou je uvalenie kliatby na každého, kto sa raz krivo pozrel na neho. Akurát Sergej Kozlík si to s čerstvým mandátom europoslanca už mohol v HZDS dovoliť. Teraz je už gerojom, zrazu vie aj to, že si zmarili aj lepší výsledok v eurovoľbách tým, že išli proti Gašparovičovi. Tak vyzerá typický hrdina dnešných dní; drží zobák, ani nemukne, až v momente, keď má 7000 tisíc eur na päť rokov pod pazuchou, je silný ako Herkules a múdrejší než Šalamún. Kozlík týmto prezradil aj to, že HZDS už v jeho očiach nie je odrazový mostík či k tretiemu mandátu...
Ivan Gašparovič bol prezidentom Smeru a zostane ním aj v druhej perióde. Teda pokiaľ sa nestane akýsi zázrak presne o rok vo voľbách... Na skutočnosť, že post hlavy štátu je na Slovensku obsadený výrazne slabšie ako v iných krajinách, si sťažovať nesmieme, keďže rozhodnutie bolo len v našich rukách. Potreba ústavného protihráča, ktorý by urobil trhlinu do mocenského monopolu, čo má občas (a stále väčšmi) neliberálne a nedemokratické sklony, je značná. Ale zase nie fatálna. Je milé od Radičovej, ak si "dokázala predstaviť" seba v tejto situácii, avšak zase ilúziu, že by to dramaticky Ficovi skomplikovala, si robiť netreba. Priamo volený prezident je dobrý ako posledná autorita, napr. keď vyskakujú extrémisti (na ulici či vo vláde), alebo sa v politike už extrémne kradne, ale na zmenu charakteru moci či nálad, ktoré prúdia v spoločnosti, nemá. Nemal ani Havel, nemá ani Maďar Sólyom dnes, a nemala by ani Radičová, ktorej prezidentský "formát" je odvodený z porovnania s Gašparovičom... U neho je, naopak, istota, že v druhom mandáte sa neutrhne z reťaze ako napr. Klaus. Tu je vidieť, akou výhodou je prezident bez názorov a s namasírovaným egom, ktorému k spokojnosti stačí inaugurácia a dobrý pocit, že nemusí riešiť dôchodok medzi prvým a druhým pilierom. Hahaha.
Všeobecný európsky konsenzus, že najkrajšou trafikou pre politických penzistov je post eurokomisára, má slovenskú výnimku - tu je ňou úrad prezidenta. Teda čo do prestíže a komfortu, pretože keby Gašparovič vedel, že zarobí trikrát menej ako Figeľ (či jeho nástupca), o chvíľu je tu skrátené legislatívne konanie na zvýšenie gáže hlavy štátu. Existuje ale nepriestrelný argument, prečo si Ivan Gašparovič svoju druhú mis(i)u zaslúži. Jeho dielo, vzostupy, pády a kvality sú trochu skriveným, ale vôbec nie neverným zrkadlom slovenskej politiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
