Hlavných predstaviteľov je niekoľko - "Modrá garážová spoločnosť" (uznáte, že je to dobre vymyslený pseudonym), ktorá kúpila od nás 15 miliónov ton emisných kreditov za 5 eur za tonu, potom ministerstvo životného prostredia, ktoré už síce prišlo o jedného svojho ministra a druhý mal už-už na mále, no a potom opozícia a médiá, ktoré začali do celej transakcie vŕtať.
A premiér ich preto vôbec nemá rád, čo dáva často najavo a dal by najavo aj tvrdšie, keby mohol, lebo jedných by najradšej chcel za mrežami a na tých druhých ani nový tlačový zákon poriadne nezaberá tak, ako mal... Ale o tom až pri najbližšej príležitosti, keď si premiér vymyslí na nich nejaké nové nevyberané slová. Teda, pán premiér si prečítal, vypočul a videl, že napríklad bratia Česi (veď i on má jedného spriazneného - Jirku Paroubka) predali svoje kvóty za dvojnásobnú cenu. A to ho naštvalo, lebo jemu a slotovcom sa obchod páči a peniaze sme už dostali na účet a môžu sa zatepľovať byty občanov (magické slová, ktoré premiér pri každej príležitosti nezabudol zdôrazniť, že tie peniaze sú pre občanov, ale zatiaľ sa nič nedeje a vraj dlhší čas sa nič diať ani nebude).
Aby sa mu dočista nepáčil, opozícia a média mali nájsť rukolapný dôkaz, že tí Česi naozaj boli šikovnejší (niežeby naši neboli tiež šikovní a na obchode podľa všetkého získali tak ako pre teba, tak aj pre seba). A čuduj sa svete, dôkaz sa našiel v osobe bývalého českého ministra Martina Bursíka, ktorý českú emisnú zmluvu podpisoval. Ale s ním, prosím vás, na slovenských koaličných ministrov nechoďte. "Je to iba bývalý minister", znelo unisono, a tak museli unúvať aj toho terajšieho. Súčasný minister Ladislav Miko bol "neľútostný" a slová Bursíka potvrdil, čím iste stratil všetky sympatie svojich slovenských kolegov.
Ak niekto tipoval, že po tom všetkom postoj našich "vládnych" sa zmení, tipoval zle a mal by stávkové kancelárie obchádzať širokým oblúkom. Oni sa držia svojej "garážovej spoločnosti" a výhodného obchodu, čím na seba znova obrátili pozornosť EÚ, ktorá sa teraz zaujíma o slovenský kšeft s emisiami podobne ako nedávno o nástenkový tender. Onedlho to bude slávy, že na Slovensku sa rodí najviac "zlepšovateľov"...
"Brutálna" výhra či prehra?
Skutočnosť, že Slovensko s necelou dvadsaťpercentnou účasťou na voľbách do Európskeho parlamentu sa umiestnilo spomedzi krajín únie na poslednom mieste, vyvážil "zisk" piatich poslancov strany Smer. Premiér Fico bol s výsledkom svojej strany nadmieru spokojný, i keď farba a výraz jeho tváre na televíznych obrazovkách hovorili niečo iné (možno mu škodia tie emisie). To isté tvrdí aj opozícia, keďže SDKÚ, KDH a SMK dokopy získali spolu šesť kresiel a hovoria o jasnom víťazstve pravice.
Fica to naštvalo, lebo nemá rád, keď ho v číslach, percentách a v sľuboch niekto predbieha a označil eurovoľby za brutálnu prehru pravice, lebo SDKÚ získalo o jedno kreslo menej ako vo voľbách minulých. Vraj brutálne prehral aj Martin Fronc (KDH), lebo ako líder kandidátky celkom prepadol, ale naopak, že Monika Beňová-Flašíková pretromfla "oxforďáka" Borisa Zalu, to premiér nespomínal. Možno preto, lebo ním lomcuje zlosť a na vlastných predsa nadávať nebude, ani na Moniku nie...
Informácie zo zákulisia hovoria, že rozpor medzi pravicou a ľavicou, čo sa europoslancov týka, mal rozriešiť minister spravodlivosti Štefan Harabin. Ten je však nateraz zaneprázdnený zasielaním mailov s textom "Ďakujem za váš hlas" všetkým, ktorí podpísali petíciu proti jeho zvoleniu za predsedu Najvyššieho súdu SR. Prosím vás, ako tu môžete hovoriť o brutalite?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
