Eva Vejmělková na šoubiznis kašle, žiari spokojnosťou a nevie si predstaviť nič krajšie, ako môcť sa starať o svoje dve dcérky, Taru a Ritu. A len čo na chvíľočku vytiahne päty z domu, cíti sa bez svojich pokladov ako bez duše.
Údajne úplne rovnako je na tom i jej manžel Dušan Rapoš. Na deťúrence si manželia počkali, keďže pred narodením staršej, dnes už osemročnej Tary, spolu celých 15 rokov randili. Eva sa stala mamou, keď mala 32 rokov, čo sama označuje za úplne ideálny vek na materstvo. "V tom čase sme sa rozhodli, že už naozaj chceme mať deti. Veľa sme cestovali, veľa pracovali, a ja si myslím, že človek si má v živote všetko poriadne užiť. Aby potom, keď prídu deti, nemal pocit, že o niečo prišiel, a aby mu to nebolo ľúto. My sme si toho naozaj užili obaja dosť a deti prišli v pravý čas," spokojne vraví "fontánová" Zuzana, ktorej je postavenie mamy doslova šité na mieru.
Ponuky na filmovanie odmieta
Kvôli rodine odmieta množstvo pracovných príležitostí, no vôbec to nevidí tragicky. Moderovanie koncertov Fontána pre Zuzanu pre ňu síce bola len jednorazovka, no ponúk na účinkovanie vo filmoch má viac než dosť. "Naozaj si však neviem predstaviť, že by som deti nechala nejakej pestúnke. A nemôžem ich ani vláčiť so sebou, lebo už majú svoje povinnosti... Som s nimi šťastná. Svoju budúcnosť skôr vidím niekde v oblasti psychológie, ktorú som vyštudovala. Spolupracujem aj s Dušanom na viacerých veciach, napríklad na rôznych scenároch, napísala som napríklad texty árií k jeho opere Peter a Lucia, ktorá by sa mala uviesť v priebehu roka-dvoch."
Na členov rodiny skúša hypnózu
Zaujímalo nás teda, či si na svojich najbližších ako vyštudovaná psychologička občas skúša nejaké odborné grify. "To teda vôbec nie. Sem-tam som skúšala také niečo, ako že som im robila hypnózu a riešila som grafológiu... Z manželovho podpisu som vyčítala množstvo vecí, o ktorých som nemala ani potuchy. (Úsmev.) Ale vo všeobecnosti si myslím, že tieto psychologické ťahy na rodinných príslušníkov vôbec neplatia. Materský cit je materský cit a tam žiadne psychologické poučky nič nezmôžu," vraví mamina, ktorá tvrdí, že najradšej relaxuje doma so svojimi dcérkami. "Aj momentálne som úplne ako bez ruky. Obaja sme na ne s Dušanom takí naviazaní a nafixovaní, že len čo idem niekam na druhý koniec republiky, som úplne bez seba. No a staršia je teraz ešte v škole prírode, čo naozaj strašne ťažko znášam."
A hoci by pre Rapošovcov určite nebol problém zaplatiť si profesionálnu opatrovateľku, na čosi také ani nepomyslia. "To veru nikdy. Máme však obrovské šťastie, že s nami žije moja mladšia sestra, ktorá nám veľmi pomáha. Nikomu cudziemu by som svoje deti nikdy nezverila."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
