Tá je známa až od polovice 20. storočia a odvtedy tam boli len odborné prieskumy, nie však archeologický výskum.
Umiestnenie
Lokalita sa nachádza na vrchu Hrad/Várheď (512 m n. m.), 2 000 m vzdušnou čiarou východne od obce Skároš. Ide o bočný hrebeň, západne vysunutý zo Slanských vrchov, z podcelku Milič. Polohu Hrad/Várheď predstavuje južné ukončenie masívu Lysá hora (527 m n. m.) s výrazne strmými svahmi na juh a západ, miernejším terénom na východnom úpätí a severne pripájajúcim sa hrebeňom. Miestne skalné útvary zvyšovali prirodzenú obranyschopnosť fortifikácie a taktiež poslúžili ako stavebný prvok. Z hradu bol výhľad na západ (Košickú kotlinu) a juh.
Historicko-stavebný vývoj
O hrade nesvedčí žiaden archívny materiál. Jeho vznik je možné preto len predpokladať na základe porovnania s inými podobnými stavbami a podľa vývoja majetkovoprávnych pomerov v tejto oblasti. V 13. a začiatkom 14. storočia vlastnil dané územie rod Aba. Hrad dala zrejme vybudovať ich bočná vetva Nádasd (z Trsteného) na prelome 13. a 14. stor. ako šľachtické sídlo. O časovom zaradení výstavby svedčí aj dochovaná architektúra. Z tohto obdobia pochádza azda jediná nepriama správa o hrade, keď šľachtic Pavol používal predikát Zakarus, vzťahujúci sa na jeho sídlo, možno hrad (1304: "Paulus de Zakarus"). Hrad vlastnil potom rod Druget, neskôr Cudar. Slúžil prevažne ako opevnené šľachtické sídlo, ale strážil aj cestu z Košíc cez Füzer do Abaújváru. Zánik hradu nastal pravdepodobne v 15. stor.
Hradný komplex tvoril priestor 55 x 20 m s pôdorysom obdĺžnika. Pozostával z pravidelnej, takmer štvorcovej vyvýšeniny, kde stál kamenný palác (19 x 11 m), zrejme spojený s hranolovou vežou. Jeho múry hrubé až do 2 m tvorili zároveň obvodové opevnenie. Vstup doň predstavovala brána na západnej strane z nádvoria. To vytváral mohutný okružný val na západe. Na nádvorí stáli drevené hospodárske budovy. Južne od jadra hradu (obytno-obrannej veže) stálo ešte kamenné predbránie, zabezpečujúce ochranu severnej časti hradu a vstup zo západu. Prirodzene strmý terén chýbal len na severnom okraji hradu, kde bola preto vyhĺbená mohutná, 15 m široká a 8 m hlboká priekopa. Prístupová cesta viedla zo západnej strany, no zvažovala sa po juhovýchodnom úpätí.
Dnešný stav lokality
Dodnes sa zachovala pôvodná konfigurácia terénu vrátane množstva zvyškov murovaných častí. V najvyššom bode lokality sú viditeľné náznaky takmer celej vežovitej stavby paláca so sondami odhaleným 3 m dlhým súvislým múrom. Odkrytá časť naznačuje existenciu ďalších štruktúr hradu pod povrchom. Výrazný murovaný zvyšok sa nachádza aj na severovýchodnom okraji tejto umelo zarovnanej vrcholovej plošiny. Murované ostatky ležia taktiež južne od paláca, na mieste predbránia. Múry majú v priemere šírku 2 m a pozostávajú z vulkanických hornín spájaných vápennou maltou. Najvýraznejšie na lokalite sú však obranné prvky vonkajších častí hradu, teda menší val na južnom okraji, dlhý val s priekopou na západe (dĺžka 24 m), ktorý sa napája na obrovskú priekopu vysekanú do podložia na severnom okraji. Tá má ešte aj dnes hĺbku 4 m.
Lokalita je hodnotnou ukážkou románskeho, resp. ranogotického stavebného štýlu v rámci fortifikácií s množstvom špecifických prvkov architektúry. Zaslúžil by si preto väčší odborný záujem, čoho výsledkom by mohol byť archeologický výskum potrebný pre poznanie tohto typu stavieb, ako i vysvetlenie jeho stavebno-historického vývoja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
