Korzár logo Korzár
Piatok, 1. júl, 2022 | Meniny má Diana

Most a tunel Öresund

Mosty sú, ako som možno už kdesi spomínal, skutočnými i symbolickými spojnicami: spájajú dva brehy riek, dve úbočia hôr či dva morské brehy a tým sú aj spojovacím článkom medzi ľuďmi.

Most cez úžinu  Öresund. Je to najdlhší most medzi dvomi krajinami.Most cez úžinu Öresund. Je to najdlhší most medzi dvomi krajinami. (Zdroj: Archív)

Symbolická hodnota mostov sa zvyšuje, keď most spája dve krajiny a tak zbližuje (aj keď nie vždy) ľudí, žijúcich v týchto krajinách. Navyše sú mosty obvykle aj krásne a technicky zaujímavé stavebné diela a preto aj mnohé z nich predstavujeme v našom seriáli. Dnes si niečo povieme o moste (a k nemu patriacemu tunelu) cez úžinu Oresund.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rušná plavebná cesta

Pokiaľ ste boli jedničkár (no, možno aj dvojkár) v zemepise, tak isto viete, že úžina Řresund sa tiahne medzi Dánskom a Švédskom a je jednou z troch dánskych úžin, ktoré sú spojnicou medzi Baltickým morom a Atlantickým oceánom. Úžina Oresund je jednou z najrušnejších plavebných ciest na svete a v najužšom mieste, medzi dánskym Elsinore a švédskym Helsingborgom, je široká len štyri kilometre.

SkryťVypnúť reklamu

Dohoda z roku 1991

V atlasoch je úžina obvykle označovaná názvom Oresund, pričom jej švédsky názov je Öresund. História mosta siaha do roku 1991, keď vlády Dánska a Švédska podpísali dohodu o zriadení pevného, takpovediac "suchého" spojenia cez spomenutú úžinu. Ešte v tom roku dohodu ratifikovali parlamenty oboch krajín. Tu treba hneď spomenúť, že "suchozemské" spojenie cez úžinu netvorí len most, ale aj tunel, ktorý naň nadväzuje na dánskej strane úžiny.

Prekážal by letisku

Dôvodom, prečo nemohol byť most "potiahnutý" cez celú úžinu, bolo to, že na dánskej strane spojenia leží kodanské letisko, ktorého prevádzke by most prekážal. Samotný most sa vo Švédsku nazýva Öresundbron, v Dánsku Řresundbroen. Spolocnosť, ktorá most prevádzkuje, sa nazýva Řresundsbro Konsortiet a je v spoločnom vlastníctve švédskeho a dánskeho štátu. Pretože súčasťou spojenia je aj tunel, technicky správnejšie je celé dielo nazývané Öresund connection (Öresundské prepojenie), v dánčine Oresundsforbindelsen, v švédštine Öresundsförbindelsen.

SkryťVypnúť reklamu

Dôraz na ekológiu

V roku 1994 schválila švédska vláda práce, súvisiace so spojením cez úžinu, na švédskom území, pričom stanovila prísne pravidlá na ochranu životného prostredia. V tom istom roku schválilo práce na dánskom území dánske ministerstvo dopravy. S výkopovými prácami na výstavbe prepojenia sa začalo v roku 1995. V roku 1996 sa začalo v suchom doku firmy Kockums v Malmö s odlievaním prvých kesónov pre pylóny mosta V tom istom roku sa v kodanskom severnom prístave začalo s odlievaním tunelových sekcií.

Sekcie dĺžky 176 metrov

Tieto sekcie pozostávajú z častí, dlhých 22 metrov, ktoré sú spájané do sekcií, dlhých 176 metrov. V roku 1997 boli prvé dva kesóny odtiahnuté na more a ponorené do jám hĺbky 17 metrov, vyhĺbených na morskom dne. V auguste 1997 bola z kodanského prístavu odtiahnutá prvá sekcia tunela (jej hmotnosť bola 55 000 ton) na more a potopená do ryhy, vyhĺbenej do morského dna. Posledná sekcia tunela bola do mora položená v januári 1999. V tom istom mesiaci dosiahol svoju konečnú výšku (204 metrov) prvý zo štyroch pylónov mosta.

SkryťVypnúť reklamu

Najvyššie stavby vo Švédsku

Tieto pylóny sú najvyššími stavbami vo Švédsku. V marci 1999 bolo dokončených pár posledných metrov tunela, čo následne umožnilo prvému vozidlu prejsť cezeň. V auguste 1999 bola na svoje miesto uložená posledná sekcia mosta, čím sa vlastne skončila hlavná časť výstavby spojenia cez úžinu.

Stretnutie princa a princeznej

Dňa 14. augusta 1999 sa v strede mosta stretli dánsky korunný princ Frederik a švédska korunná princezná Victoria. Začiatkom decembra 1999 bola dokončená prvá trať (z dvojkoľajnej) medzi Kodaňou a Malmö. V marci a apríli roka 2000 boli postupne užívateľovi, teda konzorciu Řresundsbro, odovzdané tunel, umelý ostrov Peberholm a tunel. V júni 2000 bol ešte neodovzdaný most na niekoľko dní sprístupnený chodcom a cyklistom.

Dokončenie pred termínom

Treba spomenúť, že most bol dokončený tri mesiace pred plánovaným termínom. Dňa 12. júna 2000 sa uskutočnil prvý beh cez most – išlo o polmaratón, ktorého štart bol pri ústí tunela na dánskej strane a cieľ v švédskom Ribersborgu. Na tomto behu sa zúčastnilo temer 80 000 bežcov. Slávnostné otvorenie spojenia cez úžinu Oresund sa uskutočnilo 1. júla 2000, a to za prítomnosti dánskej kráľovnej Margaréty II. a švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva. Už v ten deň bol most otvorený aj pre bežnú premávku.

Najdlhší medzi dvomi krajinami

Povedzme si základné technické údaje o tomto spojení medzi dvomi škandinávskymi krajinami. Most, ktorého architektonické riešenie navrhol Georg Rotne, má celkovú dĺžku 7 845 metrov, čo je približne polovica vzdialenosti medzi dánskym a švédskym územím. Ide o najdlhší most na svete, spájajúci dve krajiny. Zavesená časť mosta má dĺžku je dlhá 1 092 metrov, pričom najdlhšie pole má rozpätie 490 metrov.

Najdlhšie rozpätie kombinovaného mosta

Je to najdlhšie rozpätie kombinovaného cestno-železničného mosta na svete. Toto pole je zavesené na štyroch pylónoch, vysokých 204 metrov. Most má šírku 23,5 metra a vedie po ňom štvorpruhová vozovka. V spodnej časti mosta vedie dvojkoľajná železničná trať. Svetlá výška pod strednou časťou mosta je 57 metrov, takže pod ním môžu plávať aj tie najväčšie lode. Hmotnosť mosta je okolo 82 000 ton.

Umelý ostrov

Most sa končí v strede umelého ostrova, nazývaného Peberholm. Tento ostrov je dlhý vyše štyroch kilometrov a široký niekoľko sto metrov, patrí Dánsku a je neobývaný. Na ostrove sa spojenie "ponára" do tunela, ktorý sa nazýva Drodgen. Tento tunel má celkovú dĺžku 4 050 metrov, pričom podmorská časť má dĺžku 3 510 metrov. Vstupné tunely na oboch stranách majú dĺžku po 270 metrov. Pri výstavbe tunela sa použilo 660 000 kubických metrov betónu a 20 000 ton oceľovej výstuže.

Nešlo to z daní

Výstavba celého spojenia cez úžinu stála 30,1 miliardy dánskych korún (v cenách roku 2000), pričom na túto výstavbu neboli použité peniaze daňových poplatníkov, ale bola financovaná úvermi (so štátnou zárukou). Tieto úvery budú splatené výlučne poplatkami za jazdu cez toto spojenie. K splateniu úverov by malo dôjsť za 30 rokov. Poplatok za prejazd je dosť vysoký – 38 eur za jedno osobné auto.

Denne 17 000 áut

Premávka po moste spočiatku nedosahovala očakávanú úroveň, ale v rokoch 2005 a 2006 došlo k prudkému rastu dopravy. V roku 2007 cestovalo cez úžinu temer 25 miliónov ľudí, z toho 15,2 milióna v autách, zvyšok vlakmi. Vlaky môžu po trati cez tunel a most premávať rýchlosťou až 200 km/h. Denne prejde po moste a cez tunel v priemere 17 000 vozidiel. Pre zaujímavosť možno ešte uviesť, že kvôli zlému počasiu bol most po prvý raz zavretý 31. októbra 2001, ale toto uzavretie premávky po moste trvalo len 94 minút.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
  2. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  3. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  4. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  5. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  7. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  8. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  1. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  3. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  5. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  6. V uliciach Košíc vyzbierali dobrovoľníci 26 ton odpadu
  7. Výlety na mieru pre celú rodinu
  8. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  1. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 687
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 9 448
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 339
  4. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 7 531
  5. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 5 831
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 791
  7. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 3 701
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 2 838

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: VOLVO do Košíc !
  2. Věra Tepličková: Pozri, kto ťa šikanuje...
  3. Eva Fedurcová: Zmeníme systém, alebo systém zmení nás.
  4. Jozo Peric: Pokles cien ropy sa blíži
  5. Štefan Vidlár: Hybrid Volvo
  6. Peter Svoreň: Ako sa darí farmaceutickým spoločnostiam, po tom ako sa Covid upokojil
  7. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek
  8. Vladimír Krátky: RTVS je podivuhodná, periférna, rurálno, mysticko, roduverná, akože verejnoprávna inštitúcia .
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 350
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 9 373
  3. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 6 523
  4. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodného. 6 134
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 167
  6. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 3 834
  7. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 798
  8. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 392
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: VOLVO do Košíc !
  2. Věra Tepličková: Pozri, kto ťa šikanuje...
  3. Eva Fedurcová: Zmeníme systém, alebo systém zmení nás.
  4. Jozo Peric: Pokles cien ropy sa blíži
  5. Štefan Vidlár: Hybrid Volvo
  6. Peter Svoreň: Ako sa darí farmaceutickým spoločnostiam, po tom ako sa Covid upokojil
  7. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek
  8. Vladimír Krátky: RTVS je podivuhodná, periférna, rurálno, mysticko, roduverná, akože verejnoprávna inštitúcia .
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 350
  2. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 9 373
  3. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 6 523
  4. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodného. 6 134
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 167
  6. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 3 834
  7. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 798
  8. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 392
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu