Komuniké z rokovaní vlády je čítanie len pre zúfalcov, ktorí životy už zverili do Božích rúk a je im jedno, z ktorej strany im padne tehla na hlavu. Avšak prvý bod, že Ficov zbor schválil do - teraz pozor - skráteného legislatívneho konania návrh zákona o zmiernení dopadov globálnej krízy v bankách, by mal postaviť do pozoru aj mŕtvolu. Niežeby v dôvodovej správe (či čo to je) nebol akýsi pokus o vysvetlenie, že načo je dobré „efektívne poskytnutie osobitnej záruky banke", eventuálne „rekapitalizácia banky zo strany štátu". (Pretože o to ide v zákone.) Problém je, že v situácii, keď sa všetci tľapkajú do hrude, že slovenské banky sú zdravšie ako špenát, štát ohlasuje, že je pripravený do nich nalievať peniaze, keď si o to zapýtajú. Áno, ten slovenský štát, ktorý je na najlepšej ceste vyrábať aj bez bánk také rozpočtové sekery, že o tri-štyri roky je štátny dlh maďarský, a ten istý štát, ktorý už dnes „garantuje" sto percent vkladov, chce z peňazí daňových poplatníkov hasiť akože „turbulencie na finančnom trhu". No. Treba jasne povedať, že Slovensko nemá a nikdy nebude mať na „bailouty" typu Obama či Gordon Brown. Ani proporčne k objemu HDP, a ani menšie, keďže na úrokovú prirážku, s akou si my budeme na dlhy požičiavať, pamätá len Mečiar. (A možno ani ten nie.) Zákon je i nešťastný signál, keďže materským ústavom za hranicami, ktoré vlastnia tunajšie filiálky, odkazuje, že sa nemusia až tak starať. Je tu predsa mohutný slovenský štát a jeho bohatí daňoví poplatníci, ktorí vedia, čo je ich občianska povinnosť, keby súkromnému podniku hrozila insolvencia. Čo si myslieť, ak na Slovensku, ktoré je v medzinárodnom finančnom systéme mucha, dáva vláda takýto zákon dokonca do skráteného konania? Nedá sa nemyslieť na guvernéra Šramka, ktorý nedávno žiadal na summite ECB „ďalšie neštandardné opatrenia". Konkrétne viac peňazí na vykupovanie „nízkorizikových" aktív. Neprešlo to. A zrazu prichádza vláda s veľkorysou garanciou bankám, ktorá je vraj „preventívna". Vtipné je, že samy banky hovoria, že ďakujú za opýtanie, majú sa dobre. To môže byť pravda i propaganda. Faktom je, že slovenské dcérušky sa správajú rovnako, ako ich centrály v Rakúsku, Belgicku a inde. Čiže nedá sa povedať, že by sa pretrhli od požičiavania na úverovom trhu. Práve naopak. Podozrenie, že aj u nás sa zatajujú „toxické aktíva" v bilanciách, je menšie ako u mamičiek na Západe, ale nedôverujú si podobne. Ani záťažové testy, o ktorých NBS informovala, že vraj dopadli vynikajúco, dôveru posilniť nemôžu, keďže nie sú transparentné. Pričom Európa, teda národné vlády, sa bránia „stres-testom" podľa amerického vzoru. Prečo asi? Isté je toľko, že kým hlboké audity jasne nepovedia, kto je vo finančnom systéme klinická mŕtvola, dovtedy sa medzibankový trh nerozhýbe a kríza nemá konca. Ficove záruky sú v danej konštelácii dobré akurát na to, aby v najhorších scenároch stiahli do bankrotu s bankami aj štát.
Slovensko nemá a nikdy nebude mať na bailouty typu Obama"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
