ironmentálna družica, alebo ak chcete družica na sledovanie (nášho) životného prostredia.
Družica bola vynesená na polárnu obežnú dráhu vo výške 790 kilometrov nad zemským povrchom. Obežný čas družice je 101 minút, pričom celý obehový cyklus sa opakuje po 35 dňoch. Družica Envisat je najväčšia európska družica a je považovaná za najzložitejšiu družicu, aká bola kedy skonštruovaná. Družica s rozovretými solárnymi článkami má rozmery 26 m x 10 m x 5 m a jej hmotnosť pri štarte bola 8 211 kg.
Na palube družice je desať vysoko citlivých optických a radarových prístrojov, ktoré priebežne zbierajú údaje o zemskej atmosfére, o zemi, moriach a oceánoch i o ľadovej pokrývke našej planéty. Najväčším prístrojom družice je radar so syntetickou apretúrou ASAR, ktorý je schopný detegovať výškové zmeny povrchu Zeme s presnosťou lepšou ako jeden milimeter (!).
Ďalším prístrojom je zobrazovací spektrometer, ktorý meria slnečné žiarenie odrazené Zemou, a to s pozemným rozlíšením 300 metrov. Primárnou úlohou tohto spektrometra je meranie farby mora. Z tejto farby možno usudzovať na koncentráciu chlorofylu a rozptýlených sedimentov, ako aj na meranie množstva aerosolov. Prístroj AATSR slúži na meranie povrchovej teploty morí a oceánov. Radarový výškomer RA-2 slúži na stanovenie topografie oceánu, na monitorovanie ľadu v moriach a na meranie výšok na pevnine. Prístroj DORIS slúži na stanovenie vlastnej obežnej dráhy družice, a to s presnosťou na 10 centimetrov. Prístroj GOMOS sa „díva" na hviezdy, ktoré sa ponárajú do zemskej atmosféry a pritom meria farbu, z čoho možno posudzovať prítomnosť rôznych plynov (napríklad ozónu) v atmosfére a po prvý raz aj merať výškové rozloženie týchto stopových plynov.
Ďalší prístroj, SCIAMACHY, porovnáva svetlo prichádzajúce zo Slnka so svetlom odrážaným Zemou, čo umožňuje získavať informácie o atmosfére, cez ktorú odrazené svetlo prechádza. O údaje, ktoré družica nepretržite vysiela na Zem, je čím ďalej väčší záujem. Mnohé údaje sú poskytované v temer reálnom čase (čiže s minimálnym oneskorením po ich získaní), čo umožňuje ich praktické využívanie na rôzne účely. Údaje možno využívať napríklad na monitorovanie olejových škvŕn či ilegálneho rybolovu, pričom príslušné inštitúcie môžu hneď konať.
Na základe údajov z družice možno zostavovať denné údaje o povrchovej teplote morí a oceánov, o veľkých požiaroch na celom svete, o úrovni ultrafialového žiarenia i o koncentrácii ozónu. Veľký úspech misie Envisat i dobrý technický stav tejto vedeckej družice viedol agentúru ESA k predĺženiu misie až do roku 2013. Ďalším dôvodom predĺženia je to, že vedci potrebujú údaje z dlhšieho obdobia na to, aby identifikovali a analyzovali dlhodobé klimatické trendy a zmeny rôznych parametrov, akými sú na príklad koncentrácia skleníkových plynov, teplota povrchu morí, výška hladiny mora a rozsah ľadov na moriach.
Za spomenuté predĺženie misie Envisat hlasovali všetky členské štáty Európskej vesmírnej agentúry. Týmto predĺžením sa preklenie medzera do vypustenia družíc Sentiel, ktoré budú vypustené v rámci iniciatívy GMES (Global Monitoring for Environment and Security, čiže globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť). Družica Sentinel-1 zabezpečí kontinuitu radarového snímkovania Zeme. Sentinel-3 bude mať na palube podobný radarový výškomer a optické snímače ako terajšia družica Envisat a Sentinel-5 zabezpečí kontinuitu s atmosférickými snímačmi Envisatu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
