kto vyhral.
Mimo trinástich šťastlivcov, ktorí prišli k nadštandardnému sociálnemu zabezpečeniu na 5 rokov, tieto voľby prehrali na Slovensku všetci účastníci. Základným pilierom každej demokracie je poverenie zastupiteľov voličmi k výkonu moci. Osemdesiat percent ľudí sa na Slovensku vyjadrilo, že si neprajú, resp. necítia potrebu byť zastupovaní v Európskom parlamente nikým. Toto je kľúčový výsledok slovenského hlasovania a hovorí, že presne tak, ako v minulom období, ani v tomto nebudú pendlovať medzi Bruselom a Štrasburgom poslanci so slabším mandátom voličov, než zástupcovia Smeru, SDKÚ, KDH, atď. Za koho, v mene koho chcú rozhodovať? Takéto odmietnutie politickej triedy ako celku zakladá elementárny problém legitimity celej garnitúry. Keď sa vstupovalo do EÚ, k platnosti referenda bolo potrebné preskočiť 50-percentné kvórum.
Slovenská scéna nič nepotrebuje viac, ako poriadne prevetrať zvonka."Hovoriť o signáloch či posunoch pri takto mizernej účasti je smiešne. To, že "sme prehrali s koalíciou 7:6" (Dzurinda), sa tvári akože pravdivo. A milosrdne potvrdzuje relevantnejší poznatok z prezidentských volieb, že zaostávanie opozície v prieskumoch je dosť nadhodnotené. Avšak ak vôbec má zmysel porovnávanie pri takejto voličskej absencii, tak nie s prieskumami, ktoré sú virtuálnou realitou, ale jedine s bývalými eurovoľbami. A čo vidíme? Očividný vzostup Smeru, keďže namiesto fifty-fifty s SDKÚ, čo bola realita pred piatimi rokmi, urobila Ficova strana na konkurenciu asi 15 percent. Na veci len málo mení Sulíkova nová strana, ktorej sa premiéra podarila tak obdivuhodne, že obrala SDKÚ o jeden mandát tak, že žiadny nezískala. "Zvíťaziť nad slovenskou pravicou" , čo deklaroval ako hlavný cieľ líder Zala, sa síce Smeru veľmi nepodarilo, avšak problém je, že toto ani nebol súboj dvoch blokov, ale sympatií a antipatií zanedbateľnej menšiny, čo k urnám prišla. Je takisto skoro jedno, ktoré stranícke frakcie slovenskí poslanci v EP posilnia. Aj keby to boli silné osobnosti, akože nie sú, ich vplyv na rozhodnutia EPP či PES nemôže byť ani periférny.
Málo viditeľnou, ale zaujímavou stávkou týchto volieb bola pri mizivej účasti možnosť úspechu nejakej mimoparlamentnej strany. Je to len dohad, ale SaS (4,3 percenta) svoju jedinečnú šancu možno zmárnila jedným nešťastným (presnejšie katastrofálnym) rozhovorom svojho lídra. Je to škoda, pretože ak tieto voľby nejaké silné posolstvo vyslali, tak je ním fakt, že slovenská politická scéna nič nepotrebuje viac, ako poriadne prevetrať zvonka. Tým, že (aj) vlastnou hlúposťou nedosiahli na európsky mandát, sa SaS zrejme pripravili o takú trampolínu k voľbám 2010, akú si nevybudujú ani tisíckou článkov po blogoch. Kto chce kam, pomôže si sám...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
