Pracovala ako novinárka, neskôr šéfovala ezoterickému časopisu Orientácia. Do povedomia širšej čitateľskej verejnosti sa však dostala úplne inak. Prostredníctvom ženského románu Dve čiarky nádeje a následne ďalšej knihy Jedy. Svoj dlhoročný koníček nedávno zúročila výpravnou knihou Tarot, ku ktorej boli priložené originálne karty. Všetky tieto knihy sa stali bestsellermi, v jesenných mesiacoch jej má vyjsť ďalší ženský román. Reč je o spisovateľke Denise Fulmekovej, s ktorou sme sa zhovárali počas nedávneho literárneho festivalu Čítajme spolu vo Veľkom Šariši.
Snažím sa, aby čitatelia aj s pomocou tarotových kariet vnímali pestrosť a mnohoznačnosť života."
Tarot si ľudia stotožňujú s veštením. No nie je to celkom tak. Čo to teda vlastne je?
- Pre niekoho sú to vykladacie karty, pre mňa je tarot systém istých symbolov, ktoré sú po náhodnom vyložení kariet zmysluplné.
Čo sa z nich dá vyčítať?
- Niekto z nich chce čítať budúcnosť, mne stačí, keď mi tarot poskytne inšpiráciu, alebo keď rozvíri moju predstavivosť a dokážem s pomocou symbolov lepšie porozumieť situácii či vnútorným pocitom.
Ak si niekto vykladá budúcnosť, neukážu mu karty vždy niečo iné?
- Áno, karty fungujú na princípe náhody. To znamená, že ten, kto s nimi pracuje, považuje aj náhodu za čosi zmysluplné. A s každým ďalším výkladom môže človek dospieť k inému pochopeniu.
Je to obklopené tajomnom. Tá kniha je úspešná. Ak si ju čitateľka kúpi, čo môže od nej čakať?
- Moja kniha je trošku iná ako ostatné tarotové príručky. Vložila som do nej aj svoje osobné skúsenosti alebo príbehy zo života, ktoré sa mi udiali v súvislosti s tou-ktorou kartou. Usilovala som sa sprostredkovať vedomosti o tarote aj ľuďom, ktorí sa s ním doposiaľ vôbec nestretli. Snažím sa čitateľov učiť čítať symboly, rozumieť im, aby aj s pomocou tarotových kariet vnímali pestrosť a mnohoznačnosť života. Nie je to klasická príručka pre vykladačov v takom tom najsprofanovanejšom slova zmysle.
Medzi širšou verejnosťou ste zaškatuľkovaná ako autorka ženských románov. Pritom ste sa predtým venovali aj iným žánrom. Faktom je, že tie (zatiaľ) dve knihy ženského románu sa stali bestsellermi. Ako sa cítite v takejto „škatuľke"? Nie je priúzka?
- Trocha som ju rozšírila práve tou tarotovou knihou, ale to asi tiež nie sú ktovieaké plusové body pre literárnych kritikov a pre imidž serióznej spisovateľky (úsmev). Ťažko povedať, čo mi je priúzke. Jednoducho sa neobmedzujem. Ako autorka ženských románov sa cítim pohodlne a mám práveže pocit, že tá ohraničenosť nejakými prísnymi estetickými alebo literárno-kritickými mantinelmi tým pádom pre mňa padla. Asi už nado mnou zlomili palicu. Mne to nie je priúzke, ale naopak pohodlnejšie.
Vedeli by ste si seba predstaviť napríklad naspäť v denníkarskej novinárčine, kde tá kreativita predsa len musí ísť nabok na úkor aktuálnosti a podobne?
- Denníkarskú novinárku som robila len zopár mesiacov, som skôr typ redaktora, ktorý sedí nad materiálmi rozsahovo dlhšími aj týždne. Doposiaľ som si zachovala publicistickú spoluprácu s jedným ženským magazínom. Ako denníkarský novinár by som asi zlyhávala na každom kroku. Nie som ten akčný typ.
Bije sa to vo vás ešte alebo sa cítite byť čisto spisovateľkou?
- Spisovateľkou a publicistkou. V mojich očiach je novinárom ten, kto robí noviny, tú každodennú prácu, ktorá si vyžaduje pohotovosť, dynamiku, stále sledovanie diania. Toto nie sú vlastnosti, ktorými disponujem, čiže aj keby som to chcela robiť, tak by som to asi nerobila tak, ako sa má (úsmev).
Nový román s pracovným názvom Topánky z papiera vyjde onedlho. Čo môžu od neho čitateľky čakať?
- Pevne dúfam, že pútavé čítanie, kde budú aj miesta s absurdnými momentmi pre pobavenie. Predovšetkým to však bude opäť príbeh zo súčasnosti, zo ženského sveta, kde sú stredobodom vzťahy, ale aj kríza stredného veku.
Pred časom sa hovorilo, že na Slovensku bola kríza románu. Vy ste roky písali, ale román ste vydali relatívne nedávno. Kde nastal ten zlom, keď ste si povedali, že napíšete román?
- Nazdávam sa, že kríza románu už pominula. Slovenskí autori sa čítajú, ľudia si kupujú ich knižky a nemyslím len ženské romány. U mňa ten zlom nastal možno vo chvíli, keď som si prísnejšie prikázala venovať sa písaniu, vytrvať do konca a nevzdať sa v polovici cesty. Druhý obrat spočíval v tom, že som chcela spracovať tému straty nenarodeného dieťaťa formou ženského románu a rozhodla som sa to urobiť napriek všeobecnej mienke či tomu, čo by sa možno očakávalo v lepších literárnych salónoch. Oslobodila som sa. To je asi ten bod zlomu.
Čo vás zaujalo zo slovenských románov akéhokoľvek žánru?
- Veľmi sa teším na román, ktorý momentálne píše moja kamarátka Veronika Šikulová. Prerozprávala mi z neho niekoľko epizód. Myslím si, že pôjde o veľmi zaujímavý text, pretože Veronika má obrovský talent pre prácu s jazykom. Som pevne presvedčená, že to bude literárna udalosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
