, že jazda na šikmej ploche je len na začiatku a politické vedenie štátu aj keby malo poňatia, čo robiť, nemá politickú vôľu.
"Rast" mínus 5,6, čo je už spresnený údaj, znamená v súčasnej chvíli toľko, že v rýchlosti prepadu z kvartálu na kvartál je Slovensko vôbec najprudšie padajúcou ekonomikou v Európe. Teda spolu s Lotyšskom. Aj medziročne sme pritom už v "elitnej skupine", ešte horšie sú na tom len pobaltské štáty (všetko dvojciferné mínusy) a – Nemecko (takmer 7). Netreba sa z toho ešte úplne vydesiť, príčiny sú dosť zrejmé. Predovšetkým je Slovensko najciteľnejšie zasiahnuté krízou automobilového priemyslu, keďže váha tohto odvetvia na celkovom exporte (resp. HDP) je vyššia než kdekoľvek. To, čo v dobrých časoch slovenský rast zrýchľovalo, ho teraz spomaľuje. I ďalšie najpostihnutejšie sektory, elektronika a hutníctvo, potvrdzujú, že Fico a jeho vláda nie sú jediná smola, ktorá sa v tejto kríze lepí na päty Slovensku. A ešte tu bola plynová kríza, ktorej dosah nikto poriadne neprepočítal, ale je isté, že spolu s Bulharskom sme tou krajinou EÚ, kde spôsobila nezanedbateľný výpadok. Ak si pozrieme bulharské údaje (plus 3,5 – mínus 3,5), tak vidíme, že štvrťročne sa prepadli asi len o percento menej ako SR, takže nejaká súvislosť bude. Hoci obraz je komplikovaný, veď napr. v US Steele zrejme vôbec neprekážalo, že nebol plyn v januári...
Väzba na automobilky, Nemecko a verejné financie sú tri kľúčové prekážky, pred ktorými stojí slovenský únik z krízy. Nový model "Up", ktorý bude Volkswagen montovať v Bratislave, je "šudítko" na oči, ktoré zacláňa vidieť, že jeden z výsledkov tejto krízy bude aj znížený dopyt po autách. Vôbec nie je jasné, či na monokultúrnu orientáciu investičných stimulov, za ktorými prišiel aj tento Volkswagen, nedoplatíme úpadkom exportu, ktorý bude mať už systémový, nie nárazový charakter. Podobne ako ďalšie štáty regiónu, pupočne visíme na situácii v nemeckej ekonomike, ktorá spomaľuje hlboko pod priemer únie. Rôzne tzv. signály o budúcom oživení, ktoré odtiaľ vychádzajú, sú skôr pochybné ako opreté o nejaké tvrdé údaje. Zo zvestí o "zlepšujúcom sa sentimente" (a pod.) cítiť viac predvolebné manévre veľkých hráčov (CDU, SPD) ako rýchly zvrat. Napokon, ale nie v poslednom rade, Fico a Počiatek manifestačne ignorujú schodok v aktuálnom rozpočte, ktorý je nebezpečný práve tým, že podobné deficity sa črtajú v celej Európe. To, že nedávno úspešne emitovali dlhopisy na pokrytie starých dlhov (teda úrokov z úverov), dokonca o percento lacnejšie ako Česi, ešte vôbec neznamená, že o rok či dva im niekto ešte požičia. Skutočnosť, že odmietajú vôbec rozprávať o škrtoch v rámci tzv. mandatórnych výdavkov, ktoré tvoria štyri pätiny rozpočtu, je vykročením po tzv. maďarskej ceste. Avšak s tým rozdielom, že keď nebude na prevádzku štátu, nám už nebude mať ani veľmi kto požičať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
