Dominantou obce je dnes už nový kostol na výraznej vyvýšenine a starý chrám pomaly upadá zo zabudnutia. Je to pritom hodnotný pamiatkový objekt s takmer 700-ročnými architektonickými detailmi.
Kostol stojí na ľavobrežnej terase potoka Lazný jarok v pôvodnom centre dediny. Obdobie vzniku je možné odvodiť od registra pápežského desiatku, ktorý je dôkazom fungovania farnosti v Hendrichovciach už v tridsiatych rokoch 14. storočia. Vtedy tam žil farár Jakub a ten nemohol pôsobiť bez kostola, ktorého obdobie výstavby tak jednoznačne musíme stanoviť pred uvádzanú tretiu dekádu 14. stor. Vzhľadom na to, že obec bola založená na prelome 13. a 14. stor. (kolonizáciou podľa zákupného práva nemeckým etnikom - dôkazom je názov obce odvodený od nemeckého mena Hendrich), je preto známe aj spodné ohraničenie datovania sakrálnej stavby na základe archívnych materiálov. Usadlíci šoltýskej kolonizácie si totiž zvykli stavať kostoly už hneď po vzniku osady.
Na základe výskumu architektúry bolo však zistené, že chrám pochádza až z druhej polovice 14. stor. (Súpis pamiatok na Slovensku 1), čo nezodpovedá historickému vývoju objektu.
Kostol bol vybudovaný ako jednoloďový bez veže so severne pristavanou sakristiou, rovným stropom v lodi a krížovou rebrovou klenbou v presbytériu. Vstup predstavoval zrejme jednoduchý lomený portál v južnej stene lode a vnútorný priestor bol osvetlený troma úzkymi ranogotickými oknami, pričom vo východnej stene bolo asi len malé štrbinové okienko. Objekt prešiel len minimálnymi úpravami v 17., 18. a 20. stor. Dnešné polkruhovito ukončené okná vznikli z pôvodných ranogotických pri barokovej prestavbe a v 20. stor. získal chrám nové zastrešenie, malú vežičku a nový vstupný portál v predĺženej lodi.
Upravený exteriér preto tak vôbec nepôsobí, že kostol má stredoveký pôvod. O stredovekej stavbe svedčí zvonku len jej orientácia v smere východ-západ a hrubé múry so značne vyššou, hrotito ukončenou sedlovou strechou. S výnimkou západnej steny je dnes celý ranogotický objekt zachovaný v svojej hmotnej podstate.
Najviac pôvodných stredovekých architektonických detailov zostalo v presbytériu a sakristii. Svätyňa je zaklenutá krížovou klenbou, ktorá pozostáva z klinových kamenných rebier s výžľabkom uprostred okosenia a stred klenby tvorí mohutný kruhový svorník bez výzdoby. Rebrá dosadajú na kamenné konzoly rôznych tvarov. V severovýchodnom rohu je konzola polygonálneho tvaru (viacboký zrezaný ihlan orientovaný opačne), ale hodnotnejším prejavom kamenárskeho ranogotického umenia je konzola v severozápadnom rohu. Staviteľ chrámu tam čelo konzoly obohatil reliéfom - maskarónom, kde figúru predstavuje hlava starca značne archaického tvaru.
Severne od svätyne je pôvodná úzka sakristia zaklenutá primitívnou nesúmernou valenou lomenou klenbou. Zo sakristie vedie do lode otvor s valenou klenbou a polkruhovým ukončením, kde tri vyrovnávacie schodiskové stupne zabezpečujú vstup cez murivo na murovanú podstavu nárožnej kazateľnice. Podobné stredoveké chodby z priestoru sakristie na kazateľnicu sa zachovali už len vo výnimočných prípadoch (napr. v Žehni). Z vnútorného zariadenia zostal z obdobia stredoveku strieborný gotický kalich zo začiatku 16. stor., na povrchu pozlátený a zdobený tepaným dekórom lístkov, vínnej révy a ružíc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
