Dnes sa preto do Londýna takpovediac opäť vraciame a predstavíme jednu z najznámejších budov tohto mesta, Westminsterský palác. Tento palác, nazývaný aj Houses of Parliament, je presne tým, čo spomenutý názov v preklade znamená, teda sídlom oboch komôr britského parlamentu.
Už 700 rokov
Vo Westminsterskom paláci tento parlament zasadá už vyše 700 rokov. Westminsterský palác leží na brehu Temže. Toto miesto, označované v stredoveku Thorney Island, malo najmä v stredoveku strategický význam. Prvé panovnícke sídlo si na tomto mieste postavil pravdepodobne už Knut I. Veľký, ktorý vládol v rokoch 1016 až 1035. predposledný saský kráľ Sv. Eduard Vyznavač si nechal postaviť kráľovský palác na Thorney Island približne v rovnakej dobe ako sa stavalo Westminsterské opátstvo. Oblasť Thorney Island a jeho okolia sa čoskoro začala nazývať Westminster, čo vlastne znamená západný dóm.
Viliam I. Dobyvateľ
Po dobytí Anglicka Normanmi v roku 1066 sa prvý normanský kráľ Viliam I. Dobyvateľ usídlil najprv v pevnosti Tower, neskôr sa ale presťahoval do Westminsteru. Žiadna z budov, pochádzajúcich z obdobia vlády Sasov a Viliama I., sa však do dnešných čias nezachovala. Najstaršia existujúca časť dnešného paláca Westminster, Westminsterská sála či sieň, pochádza z obdobia vládnutia Viliama II, nasledovníka Viliama I. V období neskorého stredoveku sa palác stal hlavnou rezidenciou monarchov. Predchodca britského parlamentu, kráľovská rada (Curia Regis), sa schádzala vo Westminsterskej sále.
Prvé zasadanie v roku 1295
Prvý oficiálny parlament Anglicka sa v paláci po prvý raz zišiel v roku 1295, za vlády Eduarda I. (ten pre svoj parlament používal termín "modelový parlament"). Približne v roku 1365 bola postavená Veža klenotov, slúžiaca na uloženie pokladov Eduarda III. Westminster zostal hlavným londýnskym sídlom monarchu do roku 1512, keď časť paláca zničil požiar. V roku 1530 získal kráľ Henrich VIII. palác York, premenoval ho na Whitehall a používal ho ako svoju hlavnú rezidenciu. Hoci Westminster oficiálne zostal kráľovským palácom, zasadali v ňom obe komory parlamentu a bol v ňom aj súdny dvor.
Nedostatok vhodných miestností
Bolo to však spojené s istými problémami, pretože palác, postavený ako rezidencia, neobsahoval žiadne väčšie miestnosti, vhodné na jednania parlamentu. Významné štátne ceremoniály sa konali v tzv. maľovanej sále. Snemovňa lordov zasadala najprv v kráľovninej miestnosti, neskôr vo väčšej Bielej sále. Dolná komora spočiatku vôbec nemala vlastnú miestnosť, takže občas zasadala vo Westminsterskom opátstve.
Zasadania v kaplnke
Až počas vlády Eduarda VI., po rozpustení rádu Sv. Štefana, získala dolná snemovňa kaplnku Sv. Štefana ako svoju stálu rokovaciu miestnosť. Koncom 17. storočia bola spomenutá kaplnka prebudovaná. Celý palác bol potom podstatne prebudovaný začiatkom 19. storočia, a to podľa návrhu Sira Johna Soaneho.
Veľký požiar
Dňa 16. októbra 1834 vypukol v paláci požiar, ktorý ho temer celý zničil. Heroickým úsilím hasičov sa podarilo zachrániť Westminsterskú sálu. Neporušená ostala aj veža klenotov a krypta pod kaplnkou Sv. Štefana. Kráľ vymenoval komisiu, ktorá mala preskúmať možnosti novej výstavby paláca. Vznikli vášnivé debaty o tom, v akom štýle má byť nový palác postavený. V tej dobe bol populárny neoklasicistický štýl, v ktorom bol postavený napríklad Biely dom či budova amerického Kongresu) – ten mal však "pachuť" revolúcie a republikanizmu.
Zvíťazil neogotický štýl
V júni 1835 komisia oznámila, že štýl novej budovy bude buď gotický alebo alžbetínsky. Spomedzi 97 návrhov na výstavbu nového paláca vybrala komisia v roku 1836 návrh na stavbu v neogotickom štýle, ktorý podal Charles Barry. Základný kameň novostavby bol položený v roku 1840, snemovňa lordov bola dokončená v roku 1847, dolná snemovňa v roku 1852 (v tom roku bol Barry pasovaný do šľachtického stavu). Hlavná časť stavby bola dokončená v roku 1860, ale ukončovacie práce pokračovali ešte jedno desaťročie.
Nevhodný vápenec
Na stavbu bol použitý vápenec z oblasti pri dedinke Anstone. Ten sa však vplyvom znečistenia začal čoskoro rozpadávať. Hoci poškodenie muriva bolo zreteľné už v roku 1849, do konca 19. storočia sa nič nedialo. S výmenou poškodených častí muriva sa začalo až v 30. rokoch 20. storočia, pričom poškodené časti boli nahrádzané vápencovými blokmi z oblasti Rutland. V dôsledku druhej svetovej vojny však boli práce na obnove muriva prerušené a pokračovali až v 50. rokoch.
14 zásahov bombami
Počas vojny dostal palác 14 zásahov nemeckými bombami, pričom bola zničená zasadacia sieň dolnej snemovne. Rekonštrukcia siene pod vedením Gilesa Gilberta Scotta bola dokončená v roku 1950. V 60. rokoch sa objavili ďalšie známky poškodenia muriva v dôsledku znečistenia a preto bola v roku 1981 začatá oprava paláca, ktorá trvala do roku 1994. Nad palácom sa týči niekoľko veží, z ktorých najznámejšie sú Victoria Tower a Clock Tower.
Najvyššia je Victoria Tower
Najvyššou vežou (98,5 metra) je Victoria Tower (veža Viktória), ktorá je pomenovaná po kráľovnej Viktórii. V tejto veži sa uchovávajú parlamentné archívy. Na veži je vlajková žrď, na ktorej vlaje buď britská vlajka (Union Jack) alebo – keď je v paláci panovník – kráľovská štandarda. Nad strednou časťou paláca je Central Tower (stredná veža), ktorá má osemboký tvar a ako jediná je zakončená špicou (výška tejto veže je 91,4 m). Najznámejšou vežou paláca je Clock Tower (hodinová veža), ktorá má výšku 96,3 metra.
Big Ben
Na tejto veži sú v hornej časti obrovské hodiny (s ciferníkmi na všetkých štyroch stranách), nazývané Great Clock of Westminster (veľké hodiny Westminstra). Vo veži je aj päť zvonov, ktoré odbíjajú každú štvrťhodinu. Najznámejší a najväčší zvon vo veži je zvon Big Ben (oficiálne The Great Bell of Westminster, čiže veľký zvon Westminstra). Tento zvon má hmotnosť 13,8 tony a je to tretí najťažší zvon v Anglicku. Názov Big Ben sa bežne používa aj na označenie celej veže. Bohato dekorovaná snemovňa lordov má rozmery 13,7 m x 24,4 m a jej lavice sú červené. Na južnej strane snemovne je kráľovský trón, na ktorom kráľ či kráľovná sedia pri slávnostnom otváraní nového zasadacieho roka parlamentu.
Poslanci musia stáť
Dolná snemovňa má rozmery 14 m x 20,7 m a jej lavice sú zelené. Zaujímavosťou je, že poslancov je 646, ale miest na sedenie je len 427, takže počas hlavných rozpráv s veľkou účasťou poslancov musí ich časť stáť. Na podlahe snemovne sú dve červené čiary, vzdialené od seba 2,5 metra. Podľa protokolu poslanec nesmie pri svojej reči tieto čiary prekročiť. Dôvod je historický – čiary nedovoľovali priblížiť sa vládnym a opozičným poslancom k sebe tak blízko, aby mohli sa mohli do seba pustiť šabľami. Podľa tradície britský panovník nevstupuje do dolnej snemovne – naposledy tak urobil kráľ Karol I. v roku 1642. Mimochodom, poslanci nesmú v snemovni jesť, piť a čítať noviny a nesmú mať ruky vo vreckách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
