KOŠICE/LEVOČA. "Iba slepé dievča. To som bola pre všetkých v mojom okolí. Ľudia ma brali iba ako predmet. Pre nikoho som neznamenala viac. Môj život sa však zrazu zmenil." Tak znejú úvodné slová eseje, ktorá vyhrala celoslovenské kolo Európskej súťaže braillovských esejí.

Napísala ju štyridsaťročná nevidiaca Kvetoslava Holeštáková z Levoče, pričom písanie výhernej práce jej trvalo len zopár hodín. Vdova a matka štyroch detí získala okrem diplomu a knihy v Braillovom písme aj hovoriacu kalkulačku. Ceny jej odovzdal predseda Únie nevidiach a slabozrakých Slovenska Branislav Mamojka na slávnostnom vyhlásení v Košiciach.

Rúbala drevo

Pani Kveta pochádza z malej dedinky Inovec z okresu Sobrance. So zrakovým postihnutím sa už narodila. Počas detstva videla do vzdialenosti jedného metra, ako pribúdali roky, zrak sa zhoršoval. Rodičia sa preto obávali o jej uplatnenie v živote. "Nevedeli, ako sa ku mne správať, báli sa o mňa, nechceli ma púšťať von. Rada som chodila von s kamarátkami. Keď rodičia zistili, že rúbem drevo, alebo hrabem s hrabľami, či nebodaj lozím po stromoch, veľmi sa na mňa hnevali."

Prekonala manželovu smrť

Napriek obavám rodičov vyštudovala zdravotnícku školu. V šestnástich rokoch jej do života vstúpila láska. "Manžel bol mojím učiteľom šachového krúžku. Vyhrával množstvo celoslovenských súťaží, ak neskončil na prvom mieste, určite bol aspoň druhý. Bol odo mňa o štrnásť rokov starší. Rovnako ako ja mal problémy so zrakom, ale videl podstatne lepšie ako ja." Osud však pani Kvete neprial ani v láske. Svet, ktorý bol vyplnený manželstvom a deťmi, sa zrútil. Jej muž zomrel pred dvomi rokmi po boji so zákernou chorobou. Ani to však túto silnú ženu nepoznačilo.

Ostali jej ešte deti, z ktorých dve žijú vlastným životom a dve nie sú plnoleté. Ich výchova so zrakovým hendikepom nebola ľahká. "Veľakrát sa stalo, že som si nevedela rady. Raz som napríklad takmer stratila kočiar. Odpadlo mi z neho koleso a odkotúľalo sa niekam preč. Dieťa som zložila dole a rozutekalo sa opačným smerom. Keď som ho chytila, zistila som, že vôbec nemám predstavu, kde som kočík nechala."

Humor prekoná všetko

Mnohé veci zvláda Kveta s prehľadom vďaka humoru, ktorý ju dokáže vždy naladiť na správnu nôtu a neupadnúť do sebaľútosti. Napríklad počas hospitalizácie jej chceli zdravotné sestry pomôcť a rozhodli sa ju nakŕmiť. "Mohla som sa uraziť a ohundrať, prečo sa tak ku mne správajú. Zobrala som to však s humorom a otočila na žart. Je to lepšie, ako sa s ľuďmi zbytočne hádať. Humor prekoná všetko."

Nevidiaci človek musí mať v byte či v dome všetko na svojom mieste, inak by sa priestor, ktorý dôverne pozná a pamätá si ho, zrazu zmenil na cudzie miesto. "Ak ku mne príde nejaká návšteva, po jej odchode si musím všetko upratať. Aby sa nestalo to, že si osolím čaj a ocukrujem polievku," smeje sa táto vitálna žena.

Autobiografická esej

Kveta vo svojej víťaznej eseji píše aj o nepochopení potrebnosti Braillovho písma jej rodičmi či známymi. Ako šesťročnú ju do klasickej školy zobrať nechceli, napokon odišla z rodnej dediny do špecializovanej inštitúcie v Levoči. Keďže vedela len rusínsky, musela sa učiť slovenčinu a postupne aj slepecké písmo. Po návrate domov nikto neveril, že si vďaka výučbe nájde uplatnenie. Ako prvého presvedčila miestneho učiteľa, ktorý jej pomohol k ďalšiemu vzdelaniu. "Všetko je v tej eseji opísané presne tak, ako sa to stalo. Nič tam nie je vymyslené."

Pracuje v kláštore

Kto by si myslel, že táto statočná žena si nenašla profesijné uplatnenie, je na omyle. Po absolvovaní masérskeho kurzu pôsobila v levočskej saune, pre nedostatok klientov presedlala na ďalšie zamestnanie. Teraz sa stará o žalúdky rehoľníkov v kláštore piaristov. Obyčajne musí nasýtiť piatich či šiestich chlapov, ak sa organizujú väčšie stretnutia, vyvára aj štyridsať porcií. Vtedy si však na pomoc volá kamarátku.

Ľudia o nevidiacich rozprávajú ako o ľuďoch v nevýhode, ako o osobách s hendikepom. "Pre mňa to obmedzenie nie je. Narodila som sa tak, že vidím len svetlo a tmu a nič iné. Je to moja samozrejmosť, niečo, s čím žijem, a preto to nepovažujem za osobnú nevýhodu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.