KOŠICE. Sú aj na našich kúpaliskách a prírodných vodných plochách. Pravdaže, nebojujú proti vlnám, ale aj tak sa často zapotia. Už dvadsať rokov je jedným z nich Juraj Czuprák, ktorý pôsobí v Miestnom spolku vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža so sídlom v Prešove. Plavčíkom v teréne bol viac ako desať rokov, začal ako 19-ročný, neskôr štafetu prenechal mladším. Momentálne sa venuje náboru nádejných záchranárov a dohadzuje ich kúpaliskám a správcom vodných plôch.
Oprášil svoje vedomosti
Aj keď je viac-menej záchranárom na dôchodku, nedávno musel pri splavovaní Hornádu oprášiť svoje plavčícke skúsenosti.
"Zbadal som chlapca, ktorý sa vrhol do rieky za svojím psom. Chcel ho zachrániť, ale sám sa pritom začal topiť. Neuvedomil si, že vody Hornádu sú zradné. Skočil som za ním, inak by sa utopil. Podarilo sa nám ho vytiahnuť na breh, bohužiaľ, jeho psík sa utopil. Ak by chlapec stúpil jednou nohou doprava, bol by hneď na nohách, pretože tam bola asi 20 centimetrov vysoká voda. To je varovanie pre všetkých ľudí, vôbec nevedia, čo všetko im vo vode hrozí, a preto dochádza k podobným nehodám."
Len málo ľudí si uvedomuje, že plavčíci počas dňa neriešia len potápajúcich sa ľudí. Každý deň sa venujú rozbitým hlavám či vybitým zubom návštevníkov, ktorí sa nevedia zmestiť do kože. "Dennodenne sa pritrafí asi 5 takých prípadov."
Pod vodou skončilo 30-tisíc
Juraj stál pri rozbiehaní plavčíckej tradície v Košiciach. Ako záchranár pôsobil v 90. rokoch napríklad aj na Zemplínskej šírave či Vinianskom jazere. Podmienky vtedy neboli také ako dnes. Problémy boli s ubytovaním aj so stravovaním. "Pretĺkali sme sa, ale stálo to za to."
O tom, že niektorí ľudia nevedia, čo robiť s peniazmi, svedčí kuriózny prípad pána, ktorý sa vybral na vodnom bicykli s hotovosťou 30-tisíc korún, čo bol v minulom storočí slušný balík peňazí. "Spadli mu a on si súkromne zavolal potápača. Doteraz neviem, či ich našiel, alebo nie."
Veľakrát narazil na nezodpovednosť dospelých. "V stredisku Vinianske jazero, i keď sa zdá byť svojou rozlohou neveľké, sa schyľovalo k búrke, fúkal vietor a boli už dosť veľké vlny. Vo vode bola na 'matračke' s piatimi deťmi ich mama. S kolegom, ktorý bol so mnou v službe, sme priplávali na veslovom člne k nim a pýtali sa, čo tam ešte robia, či si nevšimla, že bude búrka a či vie plávať. Samozrejme, že na obe moje otázky odpovedala záporne. Ak by sa tá nafukovačka prevrhla, neviem, čo by robila, ako by zachránila seba i deti."
Je to náročné na psychiku
Aj keď sa môže mnohým zdať, že plavčíci sú pri vode hlavne na to, aby ukazovali svoje vyšportované telá a chytali bronz, opak je pravdou. Táto práca síce vyzerá, akoby sa nič nedialo, ale nie je to tak. Je náročná, musíte byť vždy v strehu. Ste predsa zodpovedný za ľudské životy, a to je psychicky veľmi zaťažujúce."
Dva razy do roka spolok organizuje plavčícky kurz. Prihlásiť sa môže každý, kto je zdatný plavec a táto práca ho láka. Najbližší sa začína v júni. Záujemcovia musia zaplávať sto a tristo metrov dvoma plaveckými spôsobmi, spravidla kraulovým a prsiarskym, a pod vodou 25 metrov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
