rého historizmu v neobarokovom slohu s použitím luisézneho tvaroslovia (v štýle Ľudovíta XVI.).
Spočiatku slúžila pravdepodobne ako letohrádok, neskôr ju jej pôvodní majitelia stavebne rozšírili. Na objekte sú zachované architektonicko-výtvarné prvky (rastlinná štuková výzdoba, rímsy a iné), ktoré dopĺňajú drevené vyrezávané ozdoby tzv. švajčiarskeho štýlu (parapet balkónov, konzoly). Práve tieto drevené prvky a detaily boli typické pre architektúru Bardejovských Kúpeľov v období od 2. polovice 19. storočia.
Rozprávkové mesto v r. 1895
Je to práve architektúra, ktorá ako prvá zaujme pozornosť návštevníka ktoréhokoľvek miesta. Už pri opise Bardejovských Kúpeľov od D. Arányiho z roku 1895 uverejneného pri príležitosti návštevy kráľovnej Alžbety (zvanej Sisi) sa píše, že je nemožné toto rozprávkové miesto slovami popísať a vykresliť tak, aby sa pred nami objavil jeho pravý obraz. Po 114 rokoch je spomínané rozprávkové miesto na nepoznanie. Z pôvodných murovaných a drevených víl, kúpeľných domov, kolonád, pavilónov a hotelov prezentujúcich vývoj architektúry od klasicizmu cez historizmus až eklektizmus sa do dnešných čias zachovala ani nie jedna štvrtina. Vzhľadom na to, že rozprávkový zvonec, či lepšie povedané umieračik zvoní nad mnohými objektmi, je potrebné toto výnimočne krajinársky a architektonicky hodnotné územie chrániť. Z tohto dôvodu Krajský pamiatkový úrad Prešov (vtedajší Pamiatkový ústav Bratislava, regionálne stredisko Prešov) vypracoval v roku 1996 Návrh na vyhlásenie sídla za pamiatkovú zónu, ktorého cieľom je snaha o zachovanie kultúrneho dedičstva našich predkov.
Volajú po ochrane
Zo zachovaných historických kúpeľných objektov má len malé percento štatút národných kultúrnych pamiatok. Sú to prevažne bývalé panské letohrádky a vily postavené na tzv. Panskej ulici, ako aj dva veľké hotelové komplexy Astória a Alžbeta. Ostatné zachované architektonicky hodnotné objekty nemajú žiadnu legislatívnu ochranu a ich osud je závislý od kultúrnosti alebo nekultúrnosti vlastníkov. Medzi takéto objekty patrí aj Vila Orlík.
Pôvodný názov vily bol Vila Orol. Svoje pomenovanie dostala podľa plastiky orla nachádzajúceho sa na vrchole stredného štítu hlavnej fasády. V tomto prípade môže ísť o turula, ktorý je starým mytologickým tvorom a štátnym symbolom Maďarov. Jeho zobrazovanie v umení sa stalo veľmi populárne koncom 19. storočia. Pozornosť si zasluhuje aj bezprostredné okolie vily ohraničené kovovým plotom s historizujúcou výzdobou. Vila má na vyvýšenej predzáhradke zachovanú v súčasnosti nevyužívanú studňu, ktorá sa spomína aj v archívnych materiáloch ako studňa s dobrou pitnou neminerálnou vodou. Táto studňa bola jedným z dôležitých zdrojov pitnej vody v Bardejovských Kúpeľoch.
Socialisticko-budovateľský entuziazmus neobišiel ani túto vilku, no aj napriek necitlivým prístavbám si svoj autentický výraz zachovala. Zostáva veriť, že nezostane iba na pohľadnici.
Vila je od svojho vzniku neoddeliteľnou súčasťou scenérie Bardejovských Kúpeľov a svojou architektúrou ich harmonicky dotvára. Pre svoje historicko-architektonické a umelecko-remeselné hodnoty bola Krajským pamiatkovým úradom Prešov tohto roku navrhnutá na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku.
Čo dodať na záver? Záleží od kultúrnosti alebo nekultúrnosti jej terajších majiteľov, či Vila Orlík bude naďalej písať svoj príbeh, alebo či to bude ďalší koniec historického objektu v Bardejovských Kúpeľoch.
Autor: Mgr. Slávka Hudáková, Mgr. Janka Koreňová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
