Hrad bol vybudovaný na juhovýchodnom skalnom výbežku vrchu Dubník v rámci ukončenia geomorfologického celku Spišsko-šarišské medzihorie. Poloha Hrad/Zámčisko (501 m n. m.) má svahy prudké všetkými smermi, len na severozápad sa terén mierne zvažuje a nevýrazným sedlom pripája na hrebeň. Umiestnenie na tomto mieste bolo veľmi vhodné, pričom obranyschopnosť posilňovali ešte kolmé skalné zrázy. Skaly boli nielen zakomponované do objektu, ale poslúžili aj ako stavebný materiál. Výhodná bola nielen mikropoloha hradu, ale i jeho pozícia v širšom priestore, keďže pod hradom ležala významná križovatka ciest a dôležitý priechod dolinou rieky Sekčov (tzv. Kapušianska brána).
Historicko-stavebný vývoj
Hrad bol vybudovaný po roku 1410, keď Andreas de Koka dostal povolenie výstavby hradu na svojom novozískanom majetku. Vhodná poloha vrchu však bola využitá už skôr, 600 m západne od hradu v polohe Hradisko (582 m n. m.) sa nachádzalo doteraz neznáme opevnenie, na neďalekom Várhegyi bolo výšinné slovanské sídlisko a v tejto oblasti existoval i hrad Maglovec (castrum Mogloch), ktorý je stotožňovaný s ďalším hradom Tobol, známym len z listín, no bez presnej lokality. Za posledných sto rokov vytvorili o nich historici množstvo hypotéz. Najviac preferovaný je názor, že Kapušiansky hrad vznikol na mieste hradu Maglovec-Tobol. To však nie je prameňmi ani archeologickým výskumom potvrdené. Jediný výskum na lokalite (1975-76) bol zameraný na nádvorie a nie jadro hradu, kde mohol ležať starší hrad.
Hrad Maglovec sa preto rozprestieral skôr v západnejšej časti masívu, o čom svedčí zachovaný chotárny názov "Maglec". Nie je možné ho však dnes identifikovať, keďže priestor narušuje lom. Ak bol Tobol ďalším samostatným hradom, tak sa mohol nachádzať v neskúmanej polohe Hradisko alebo aj mimo masívu. Poloha "Toboly" je totiž spájaná s Chmeľovcom, kde v 13. - 15. storočí mala miestna šľachta neznáme sídlo, zrejme opevnené. Niektoré majetky v tejto časti župy pritom patrili šľachticovi Rikolfovi a jeho synom, z ktorých jeden bol r. 1315 kastelánom práve hradu Tobol.
Vrcholnostredoveký hrad z r. 1410 pomenovaný podľa blízkej obce slúžil ako dobre opevnené, honosné šľachtické sídlo. Najprv pre Andreasa de Koku, potom (1440-64) rodu Rozgonyi, neskôr bol hrad obsadený bratríkmi a znova poškodený bol po útokoch poľského vojska Jána Alberta na konci 15. stor. Tak po rozsiahlej rekonštrukcii patril až do zániku prevažne miestnym šľachticom de Kapi. V období protihabsburských povstaní hrad dobyl Imrich Tököly a neskôr František II. Rákoci, preto bol na začiatku 18. stor. značne poškodený. Snahy o jeho opravu boli v zmysle vtedajších zákonov zmarené.
Hrad z r. 1410 mal obdĺžníkový pôdorys a rozmery 36 x 13 m. Pozostával z vysokej veže a palácovej prístavby. Tento objekt bol na začiatku 16. stor. po poškodení prestavaný. Rozšírený bolo o nádvorie s baštou a hradbami a taktiež starý palác s vežou bol prebudovaný a nadstavaný.
Dnešný stav lokality
Dodnes sa zachoval hradný komplex (70 x 40 m) z prelomu 15. - 16. stor. s vnútorným murivom zo začiatku 15. stor. Hrad predstavuje významný pamiatkový objekt najmä z dvoch hľadísk: Po prvé, je kompaktne zachovanou stredovekou stavbou so všetkými pôvodnými časťami (v podstate pôsobí ako jeden celok, aj keď už 300 rokov chátra). Po druhé, obsahuje množstvo hodnotných architektonických detailov, ktoré sú známe len z mála slovenských hradov (väčšinou zrekonštruovaných). Je to voľne dostupná zrúcanina, kde sú viditeľné 2 neskorogotické pieskovcové portály, 1 starší s lomeným oblúkom (sčasti zasypaný), 5 stredovekých okien s pieskovcovým ostením a dierami po skobách, v ďalšom množstve otvorov zostali len časti ostenia, taktiež sa zachovali konzoly trámových stropov, ochodze v hradbách s pôvodnými schodmi a najväčšou raritou je kamenný prevet (záchod) v malej miestnosti s oknom a prístupovými schodmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
