Korzár logo Korzár
Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Sídlo koncernu GM

Skratka GM je vo svete veľmi známa a dúfam, že ju dobre poznajú všetci čitatelia náprotivnej strany, venovanej novinkám zo sveta motorov. Táto skratka znamená General Motors (v slovenčine v podstate "všeobecné motory"), čo je americký koncern, ktorý bol d

Pohľad z kanadskej strany. RenCen tvorí spolu s ďalšími mrakodrapmi panorámu nábrežia.Pohľad z kanadskej strany. RenCen tvorí spolu s ďalšími mrakodrapmi panorámu nábrežia. (Zdroj: Archív)

Skratka GM je vo svete veľmi známa a dúfam, že ju dobre poznajú všetci čitatelia náprotivnej strany, venovanej novinkám zo sveta motorov. Táto skratka znamená General Motors (v slovenčine v podstate "všeobecné motory"), čo je americký koncern, ktorý bol dlhé desiatky rokov najväčším výrobcom automobilov na svete. Do tohto koncernu patria americké firmy Buick, Cadillac, Chevrolet, Hummer, Pontiac a Saturn, ďalej austrálska firma Holden, nemecký Opel, britský Vauxhall, švédsky Saab a čiastočne aj japonská firma Subaru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Už nie je svetovou jednotkou

V roku 2007 vyrobil tento koncern 7 136 904 osobných automobilov, v minulom roku to už bolo o 7,1 % menej, teda 6 632 306 automobilov. GM tak prestal byť svetovou jednotkou a musel prepustiť miesto japonskej Toyote. Koncern GM sa v súčasnosti nachádza vo vážnej finančnej kríze a možno vo chvíli, keď čítate tieto riadky, je už v bankrote.

Veľká trojka

V dobe, keď sa americkému automobilovému priemyslu mimoriadne darilo, teda v prvých desaťročiach po druhej svetovej vojne, si každý koncern z tzv. veľkej trojky (Big Three, do ktorej patrili okrem GM aj koncerny Ford a Chrysler), postavil honosné sídla. V dnešnej časti nášho seriálu o zaujímavých stavbách sveta predstavíme terajšie sídlo koncernu General Motors. Toto sídlo tvorí sedem prepojených výškových budov v Detroite a je známe pod názvom Renaissance Center (Renesančné centrum).

SkryťVypnúť reklamu

RenCen

Pretože pre hovorovú reč je to príliš dlhý názov, skracujú ho Američania na RenCen. Centrum stojí na nábreží rieky Detroit a je súčasťou nábrežnej promenády. Priamo oproti centru už leží kanadské mesto Windsor. Mimochodom, ide o jedno len z mála miest na kanadsko-americkej hranici, na ktorom je kanadská časť situovaná južne od amerického územia. Pomerne málo známou skutočnosťou je, že dnešné honosné sídlo koncernu GM pôvodne tomuto koncernu nepatrilo.

Fordova myšlienka

Už v roku 1970 sa šéf spoločnosti Ford Motor Company Henry Ford II spojil s ďalšími priemyselníkmi a vytvoril súkromnú neziskovú organizáciu Detroit Renaissance, ktorej cieľom bolo stimulovať stavebné aktivity v upadajúcej časti Detroitu. Konkrétny projekt výstavby centra, ktoré neskôr dostalo názov Renaissance Center (tento názov bol vybratý z návrhov, zaslaných v rámci verejnej súťaže), predstavil Henry Ford II rade mesta Detroit 24. novembra 1971. O rok neskôr sa začalo s prípravou staveniska.

SkryťVypnúť reklamu

Najväčší projekt na svete

Išlo vtedy o najväčší súkromný stavebný projekt na svete, s predpokladaným nákladom 500 miliónov dolárov. Hlavným architektom projektu sa stal John Portman. Ten navrhol stavby prvej fázy projektu, a to v podobe akejsi ružice, tvorenej centrálnym mrakodrapom a štyrmi trochu nižšími mrakodrapmi okolo neho. Stredný mrakodrap má kruhovitý prierez a je v ňom umiestnený hotel. Výška tejto budovy je 221 metrov, po špičku antény je to 230,1 m. Priemer tejto budovy je 39 metrov (podľa jedného zdroja je to 57 metrov). Na vonkajšej strane hlavnej budovy je "prilepená" ďalšia kruhovitá časť malého priemeru, v ktorej sú umiestnené výťahy.

Chýbajúce podlažia

Tento hotel bol otvorený v roku 1977 a má 73 podlaží. Zaujímavosťou je, že v hoteli nie sú podlažia s číslami 7, 8 a 13. Na podlažiach 71 až 73 sa nachádza luxusná reštaurácia (pôvodne sa otáčala) a vyhliadková plošina. Z tejto plošiny vidno pri dobrej viditeľnosti do vzdialenosti až 48 kilometrov. V hoteli je 1 298 izieb a konferenčné centrum s podlažnou plochou 9 300 štvorcových metrov, ktorého súčasťou je aj bálová sála až pre 2 200 hostí, ktorá je svojou podlažnou plochou 2 400 štvorcových metrov jednou z najväčších v USA. V dobe postavenia išlo o najvyššiu budovu na svete, určenú výlučne na hotelové účely.

Najvyšší na západnej pologuli

Dnes sa tento hotel nazýva Detroit Marriott at the Renaissance Center a je to stále ešte najvyšší hotel na západnej pologuli (a dvanásty najvyšší na svete). Štvorica mrakodrapov, zoskupených okolo centrálnej hotelovej budovy, má po 39 podlaží a výšku 159 metrov. Na výstavbu týchto piatich mrakodrapov, tvoriacich prvú fázu projektu, sa spotrebovalo okolo 310 000 kubických metrov betónu. Zasklené fasády majú celkovú plochu 186 000 štvorcových metrov. Dňa 15. apríla 1977 odhalili Henry Ford II a detroitský starosta Coleman Young plaketu na počesť privátnych investorov, ktorých finančné prostriedky umožnili financovať výstavbu tohto centra.

Sedem tisíc robotníkov

Prvá fáza výstavby centra stála 337 miliónov dolárov a podieľalo sa na nej približne 7 000 robotníkov. Ďalšie dva vedľa stojace mrakodrapy tiež navrhol architekt Portman. Tieto 21-podlažné budovy majú výšku 103 metrov a do užívania boli dané v roku 1981. Celková podlažná plocha Renaissance Center je okolo pol milióna štvorcových metrov, čo robí z tohto centra jeden z najväčších komplexov na administratívne účely na svete.

Kúpil ho GM

Celý komplex centra kúpil v roku 1996 koncern General Motors, ktorý bol v tej dobe ešte s veľkou prevahou najväčším výrobcom automobilov na svete. V spomenutom roku vyrobil koncern GM okolo 5,6 milióna vozidiel, zatiaľ čo druhý Ford len 4,3 milióna áut. Do nového centra presťahoval koncern GM svoje celosvetové ústredie, ktoré predtým, od roku 1923, sídlilo v komplexe Cadillac Place. Koncern GM nechal v svojom novom centre postaviť päťpodlažné átrium. Toto átrium, vysoké 31,4 metra, navrhlo architektonické štúdio Skidmore Owings & Merrill. V átriu, ktorého výstavba bola ukončená v roku 2001, je na ploche 14 000 štvorcových metrov množstvo obchodov.

Modernizácia centra

Koncern GM si neskôr vzal úver 500 miliónov dolárov, ktorý použil na dôkladnú modernizáciu centra. Renovácia centra bola dokončená v roku 2003. Súčasne bolo upravené aj nábrežie, ktoré sa stalo vyhľadávanou rekreačnou lokalitou. Do modernizácie nábrežia investoval koncern GM 135 miliónov dolárov. Pri RenCen ústi americká strana tunela, spájajúceho Detroit s kanadským Windsorom. Priamo pred centrom je jedna z 13 zastávok mestského automatizovaného dopravného systému, ktorý má dĺžku trate 4,7 km .

Opustí GM Detroit?

Visutá trať tvorí uzavretú slučku a pohybujú sa po nej súpravy bez vodiča. V súčasnosti pracuje v komplexe Renaissance Center okolo 10 000 ľudí, z toho je 6 000 zamestnancov koncernu General Motors. Odborníci odhadujú, že dnes by výstavba takého rozsiahleho komplexu, akým je centrum RenCen, stála približne päť miliárd dolárov. Nedávno sa objavili chýry, že GM by sa mohol centra zbaviť a premiestniť svoju centrálu inam - na takýto krok však obyvatelia Detroitu nechcú ani len pomyslieť, pretože GM je Detroit a Detroit je GM. Teda aspoň zatiaľ...

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  2. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  2. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  3. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  4. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  5. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  6. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  7. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  8. Modernizácia VÚSCH rozšíri a skvalitní zdravotnú starostlivosť
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 219
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 8 449
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 365
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 6 136
  5. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 4 015
  6. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 960
  7. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 767
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 159

Blogy SME

  1. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  2. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  3. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  4. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  5. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  6. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  7. Tomáš Jacko: Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?
  8. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 651
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 6 208
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 5 562
  4. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 4 367
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 007
  6. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 3 718
  7. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 644
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 130
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
  8. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľuboš Machaj a Jaroslav Rezník.

Machaj potreboval len dva hlasy.


2 h
Klimatológ Pavol Faško.

Záhorie má podľa klimatológa najvyššiu pravdepodobnosť vzniku tornád.


6 h
Serena Williamsová.

Serena Williamsová prehrala v 1. kole Wimbledonu s Harmony Tanovou.


1 h

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 6 ďalší 15 h

Blogy SME

  1. Martin Greguš: Ministerka Remišová s notebookom s nalepeným heslom na obrazovke...Je toto normálne?
  2. Štefan Vidlár: Pštrosy v písku
  3. Andrij Pylypenko: Trvalo zatvorené
  4. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  5. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  6. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  7. Tomáš Jacko: Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?
  8. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 651
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 6 208
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 5 562
  4. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 4 367
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 007
  6. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 3 718
  7. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 644
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 130
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
  8. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu