zápalkovej škatuľky. Kto by po tom netúžil. Michal Smetanka žije v pôvodnej drevenici v Brutovciach v Levočských vrchoch. S úsmevom nám povedal, že býva v slovenskom Tibete, v nadmorskej výške 860 metrov.
BRUTOVCE. M. Smetanka priznáva, že nejedna návšteva mu jeho úžasné bývanie priateľsky závidí. Jeho príbytok je výnimočný aj tým, že sa tu nachádza múzeum píšťal. Návštevník tu na každom kroku doslova zakopáva o "staré rárohy". Ale sú to krásne a bezpochyby vzácne rárohy, muzeálne kúsky.
V drevenici aj pracuje
M. Smetanka má šťastie, že doma vo svojej drevenici má aj pracovisko. Jeho pracovnou náplňou je tvorba strategických dokumentov a základným pracovným nástrojom je počítač. Rád vyrába a hrá na rôznych píšťalách. Vyznáva sa, že je veľkým folkloristom. "Vzťah k folklóru však nie je o tom, že niekto pôsobí vo folklórnom súbore, raz do týždňa si oblečie tepláky a nacvičuje tance. Folklór, to je vzťah k prírode, starým ľuďom, deťom a k pôvodnému štýlu života. Je hlavne o úcte k ľudovej kultúre," vysvetľuje M. Smetanka.
Keď prišiel na Spiš, najprv býval v byte. Nebolo to však pre neho to pravé. "Svoje nástroje som desať rokov zhotovoval doslova v kúte," hovorí. Vo svojom novom kráľovstve žije už päť rokov.
Aspoň sa opýtajú
Na margo rôznych pôvodných nástrojov a starých vecí, ktoré zabudnuté donedávna trčali v šopách a pôjdoch, hovorí: "Aj keď stará, ale každá vec si svoje miesto nájde. Keď sa deti budú hrať na dvore, aspoň sa na pluhy či brány opýtajú, čo to vlastne je. Aj takýmto spôsobom si priblížia, ako niekedy ľudia pracovali."
Z tekvice hudobný nástroj
Srdcovou záležitosťou sú pre neho bezpochyby hudobné nástroje. Či už tie, ktoré sám zhotovil, alebo tie, ktoré sa v jeho drevenici pozbierali zo všetkých kútoch sveta. "Kamarát mi doniesol tekvicu. Čo s ňou, povedal som si. Záhradkár nie som, lepšie by bolo, keby táto tekvica hrala," smeje sa M. Smetanka. Z obyčajnej tekvice, ktorá je typická pre slovenské záhrady, tak vznikol hudobný nástroj podobný tibetskej mušli, za pomoci ktorej sa zvolávalo k modlitbe.
Pekné, ale aj užitočné
"Pískalo sa odjakživa na celom svete. Myslím si, že na Slovensku si ľudia pískali najviac, pretože my sme taký holubičí národ," s úsmevom hovorí M. Smetanka na margo svojej zbierky. Kým dnes sa výroba pôvodných hudobných nástrojov niekedy stáva atrakciou a vyrábajú sa doslova čačky, zberateľ z Brutoviec si váži hlavne tie píšťaly, ktoré sú strohé bez zbytočných ozdôb. "Naši predkovia mali radi veci jednoduché a ak boli pekné, museli byť aj užitočné," opisuje zberateľ.
V múzeu M. Smetanku sa nachádzajú nielen jeho vlastné výtvory, ale aj píšťaly a rôzne iné hudobné nástroje z ďalekých krajín, ako je napríklad Ekvádor, Barma, Thajsko, Arménsko či Mexiko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
