Otca mal na vojenskej základni v Oklahome, a tak sa o neho musela postarať jeho 17-ročná matka, pôvodom Indiánka. Chudoba, depresia z vojny, smrť jedného syna, slepá dcéra, postihnutie ďalšej dcéry, to všetko prispelo k tomu, že sa stala alkoholičkou a o budúceho gitaristu sa postarať nevedela.

Cez krádeže áut k armáde

Nechala ho príbuzným v Kalifornii. Keď sa otec vrátil z vojny, syna zobral k sebe, s jeho matkou sa rozviedol a synovi zmenil meno na James Marshall Hendrix. Neskôr ho poslal bývať k starej mame do Kanady. Strednú školu nedokončil. Škola hovorila o zlej dochádzke a flákaní, Hendrix ju obvinil z rasizmu. Údajne to bolo za to, že držal svoju belošskú priateľku za ruku. Keď odišiel zo školy, chytili ho za krádeže áut. Dostal na výber: armáda alebo basa.

Parašutista alebo nešika?

Vybral si armádu a nie hocakú. V roku 1961 sa stal parašutistom, no kvôli zraneniu nohy pri zoskoku musel vojenskú kariéru ukončiť. Existuje však aj iná verzia jeho odchodu. Údajne bol taký nešikovný, že ho z armády vyhodili. Ďalší hovoria, že predstieral homosexualitu, aby ho z armády poslali preč, keďže pobyt v kasárňach bol pre neho peklom. Zo začiatku to bral ako vymanenie spod vplyvu prehnane konzervatívneho otca, no neskôr zistil, že armáda nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou.

Gitara - láska od pätnástky

Svoju prvú gitaru dostal ako 15-ročný. Aj keď bol ľavák, hral na nej tak ako praváci. Nerobilo mu problém gitaru otočiť a bez prehodenia strún hrať. Ovplyvnil ho B. B. King, Muddy Waters, vďaka Bobovi Dylanovi začal aj spievať. Naučil sa hrať zubami, podľa bluesovskej tradície, a s gitarou robil akrobatické kúsky. Po vojne odišiel do Tenessee, kde založil kapelu The King Casuals. Hrávali pre prevažne čierne publikum po celom juhu USA. Jimimu to však nestačilo.

Odchod do New Yorku

Odchádza do New Yorku. Spočiatku sa mu tu nedarí tak, ako by chcel, je sprievodným gitaristom, a tak sa usadí v hippisáckom mestečku Greenwich village. Heroín, LSD, marihuana a deti kvetov, to bolo miesto, kde sa Hendrix cítil ako doma. Publikum ho tu zbožňovalo aj ako sólového hráča, a tak sa mohol na svojej gitare Stratocaster vyblázniť do sýtosti. Raz si ho všimol manažér, bývalý člen kapely Animals, a ponúkol mu slávu v Európe.

Sláva v Európe, droga za čelenkou

A tak odchádza Jimi v roku 1966 do Londýna, kde za pomoci Chandlera založil kapelu Jimi Hendrix Experience. V Európe ho čakal naozajstný šoubiznis a sláva. Koncertné turné po celej západnej Európe, uchvátení fanúšikovia a medzi nimi aj tí najväčší a najdôležitejší muzikanti tých dôb. Hendrix vedel zahrať hocičím, akokoľvek a čokoľvek. Výdatne si pri tom pomáhal drogami, za svojou slávnou čelenkou, ktorú mal permanentne na hlave, údajne stále nosil plátok LSD.

Ženy ho žrali

Pre ženy bol Hendrix skutočným lákadlom. Jeho koncerty boli živočíšne, jeho obscénnosti s gitarou v spojení s geniálnou hudbou vytvárali z koncertných miest horúce kotle. Fanúšičky sa väčšinou presunuli do Jimiho hotela. Mal obrovské množstvo mileniek a jednu sekretárku, prostitútku, ktorá mu dohadzovala dievčatá a drogy. Údajne jediná žena, u ktorej Jimi neuspel, bola frajerka Micka Jaggera. Okrem mileniek mal aj niekoľko naozajstných lások, napríklad Angličanku Kathy Etchingham, ktorú však bíjaval. Hendrix totižto napriek svojmu vlastnému heslu: "Až keď moc lásky prekoná lásku k moci, svet spozná mier", nebol žiadnym mierumilovným baránkom. Jeho perfekcionizmus ho často viedol k hysterickým prejavom, a tak napríklad svojej priateľke Kathy raz zlomil nos.

Lámal a pálil gitary

V roku 1967 odišla kapela na turné do Ameriky, kde ho odštartovali šialeným výkonom na festivale v Monterey. Pri pesničke Wild thing rozbil svoju gitaru na márne kúsky a publiku k šťastiu viac nechýbalo. K svojim gitarám mal aj iné deštrukčné sklony. V roku 1967 na koncerte v Londýne svoju gitaru prvýkrát podpálil, mierne sa zranil, no už len týmto činom si získal večnú popularitu. Nemyslel to však rebelantsky. Chcel sa obetovať: "Podpálením gitary som priniesol obetu. Obetujeme veci, ktoré milujeme. Ja milujem svoju gitaru."
V roku 1969 prišiel Woodstock. Kapela Jimi Hendrix Experience však na festival meškala, a tak musela hrať ako posledná. Zo 400-tisícového davu tam ostalo možno 20-tisíc ľudí, no zvyšok prišiel o najlepší muzikantský výkon z celej akcie.

Láska s krasokorčuliarkou

Po tomto koncerte však kapela nedokázala dlhšie znášať konflikty kvôli drogám, ktoré prerástli až do rozpadu Jimi Hendix Experience. Ďalšia kapela, ktorú si založil, sa volala Band of Gypsies. Aj keď sa nedá hovoriť o neúspechu, slávu predošlej kapely nedosiahol. Našiel si však novú priateľku, nemeckú krasokorčuliarku Moniku Danneman. Tento vzťah bol taký vážny, že sa dokonca hovorilo o svadbe.

Zadusil sa zvratkami

Smrť však svadbu predbehla. 17. septembra 1970 prišiel do londýnskeho Monikinho bytu a pred spaním si zobral prášky na spanie. Tie mal predpísané od doktora a vzal si ich kvôli tomu, aby sa lepšie vyspal pred koncertom v nasledujúci deň. Alergická reakcia mu však spôsobila nevoľnosť. O polnoci šla Monika kúpiť cigarety, no keď sa vrátila, Jimi bol už mŕtvy. Zadusil sa zvratkami. V ten deň zložil aj svoju poslednú pieseň, Story of Life. Posledný koncert odohral v Nemecku, na ostrove Fehmarn, kde má aj pamätník na 6. septembra 1970.

Zbytočná smrť

Jimiho smrť bol zbytočná, nebola to samovražda ani predávkovanie drogami. Zabili ho obyčajné lieky na spanie. Aj keď je samozrejmé, že okolo jeho smrti vzniklo mnoho konšpirácií, napríklad že ho zabila CIA, pretože bol členom organizácie Čierni panteri. Isté však je, že napriek fyzickej smrti sa jeho kult zachoval dodnes a zachoval sa oveľa viac ako pri komkoľvek inom. Vymyslel nové akordy, prvýkrát použil množstvo dnes už bežných zvukových efektov, napr. feedback, tzv. spätnú väzbu. Bol bluesmanom, aj rockerom, ľudí však ovládal ako šaman. Jeho chudé telo, obrovské čierne vlasy, šatka na čele a hipisácke oblečenie sa stali legendárnymi. Jeho spálené gitary sa dražia za neuveriteľné peniaze, a tak ako hral on, túžia hrať mnohí slávni gitaristi. Bol vzorom pre Freddieho Mercuryho alebo Curta Cobaina. Veľmi dobre si uvedomoval silu hudby.

"Pomocou hudby možno ľudí hypnotizovať, a keď ich zasiahneme na najslabšom mieste, môžeme im do podvedomia vložiť všetko, čo chceme..." Jimmimu sa to podarilo aj napriek tomu, že nepoznal noty a orientoval sa podľa značiek rôznych farieb.

Autor: PETER BANÍK, ml.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.