Ako zásadný sa javí eurokomisár Almunia, ktorý vyzval európske banky, aby podstúpili tzv. záťažové testy.
Popletený Fico je len klinček do rakvy."
Niežeby sa z Košíc dalo previdieť cez všetky vrstvy globálnej recesie, ale kým budú prežívať tzv. "zombie banky", tak reči o oživení ekonomiky či "odrazení od dna" (a pod.) sú šliapanie vody. O čo ide? Finančný sektor zamrzol, lebo niektoré inštitúcie zamlčiavajú svoj reálny stav, to znamená do akej miery sú "napadnuté" tzv. toxickými aktívami. Žobrajú o pomoc od vlád, tie však už nemajú na výrobu ďalších dlhov, a takisto ani poňatie, či nenalievajú do bezodných dier. Pričom cieľom vlastníkov (manažmentov) môže byť len oddialiť exitus a ešte raz sa pred ním dobre nabaliť. Preto volanie po tzv. stres-testoch, aké sa robili nedávno v USA, s vierou, že by mohli vyčistiť ovzdušie. Pravda, iba vtedy, keby sa robili poctivo a naostro, keďže väčšmi ako novú dôveru i tie americké zasiali skôr spory v odborných kruhoch, do akej miery boli objektívne a do akej ópium na upokojenie.Na tom, či 75 miliárd chýbajúcich dolárov v US bankách je realita či milosrdná lož, konsenzus nepanuje, avšak to, na čom zhoda (takmer) existuje, je tvrdenie, že európske ústavy sú na tom horšie ako americké. Ak je to tak a finančníci neodkryjú holú pravdu a nenájde sa model na "očistenie" (napr. ako česko-slovenský spred 10 rokov), tak kríza sa môže natiahnuť až do nevidím. Sprísnené regulácie, o akých nedávno napr. hlasoval EP (rozhodnú o nich však národné vlády), sú v tejto situácii len manévre na odvedenie pozornosti, lebo "zombíci" v systéme trh paralyzujú. Podozrenie, že politické triedy a banková loby sú najužšie prepojené, s prešľapovaním na mieste len silnie.
Zo Slovenska aj s jeho rekordným prepadom HDP (-5,4) je vyhliadka takého "status quo" hrozivá, keďže určitý konsenzus sa utriasa aj na tom, že región strednej a východnej Európy si krízu odskáče horšie ako iné. Popletený Fico, ktorý po nezmyselných konferenciách hore-dole ohlasuje "najväčšie investičné stimuly" (!!) do tejto krízy, je len klinček do rakvy. Tento človek nebude mať o chvíľu na základnú prevádzku štátu. Slovenské banky síce nenakupovali islandské akcie (teda dúfajme), ale hospodársky pokles im znehodnocuje úvery a nevypľujú ani vindru do ekonomiky, kým sa zahraniční vlastníci klepú strachom, či sa im vrátia peniaze, čo rozpožičiavali na Ukrajine, v Maďarsku, Lotyšsku (a pod.) do šialenej jazdy na dlh. Zároveň treba vidieť, že visíme pupočnou šnúrou na Nemecku, ktorého 7-percentný prepad za prvý kvartál dorazí v plnej sile na Slovensko o tri až šesť mesiacov. Kým európske banky neurobia stojku a nebudú preklepané od pivnice po povalu, dovtedy sa politici môžu stavať na hlavu, ale stále sa len plazíme močiarom. A to svetlo na konci tunela, ktoré podaktorí zbadali, môže byť i súprava Intercity letiaca naproti po tej istej koľaji.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
