Nezahnúť do slepej uličky

Sportnet|28. máj 2009 o 00:00

Možno menej efektné by bolo efektívnejšie. Stalo sa už akosi zvykom, že naši papaláši prijímajú športovcov hlava-nehlava.

Aj keď na to nie je taký dôvod, aký je zaužívaný - teda mimoriadny úspech. Oni sa už potrebujú zviditeľňovať aj inokedy. Napríklad prezident Ivan Gašparovič sa stretol s trénerom Vladimírom Weissom po víťazstve futbalistov v Prahe nad Čechmi. Ako keby to bolo niečo úchvatné, neskutočné, nepredstaviteľné (hoci nikto neznižuje historickú jedinečnosť tohto triumfu našich). Teraz zase premiér Robert Fico si posedel s predstaviteľmi Slovenského zväzu ľadového hokeja, členmi reprezentačného kádra a realizačného tímu (prekvapila absencia trénera Jána Filca, ktorý by vedel vari najfundovanejšie komplexne predostrieť boľavé stránky tohto športu). Vraj takto mienil naservírovať svoje sympatie tým, ktorí boli "bití" zo všetkých strán po MS a zároveň chcel nahliadnuť za oponu ťažkostí. Na to, aby sa dozvedel o tom, čo hatí napredovanie hokeja, sú však i iné - hlavne pravidelné - možnosti.


Nie je však podstatné, či si niekto zachová priazeň po blamáži na vrcholnom podujatí, ale to, čo môže a čo urobí, aby sa zastavil pád tohto odvetvia. Diskusií s vládou a parlamentom zo strany hokejových činovníkov malo byť už rozhodne viac a mali sa uskutočniť skôr. Teda aspoň také, ktoré by priniesli konkrétne námety. V analýze neúspechu reprezentácie vo Švajčiarsku Ján Šterbák pre náš denník konštatoval, že musíme vybudovať niekoľko desiatok malých zimných štadiónov vo všetkých regiónoch. Nie pompézne objekty, ale nízkonákladové arény, kde by si svoj kumšt mohla pilovať mlaď. Agentúry teraz citovali, že vládny kabinet sa chce angažovať pri výstavbe malých zimákov a do konca roka by mali pribudnúť dva v lokalitách, kde je hokej populárny, zakorenený a funguje tam výchova omladiny. Je už načase, aby štát aj v čase krízy upustil od macošského postoja a určil si priority pri podpore športu a reprezentácie. Ak chceme mať v líderskej pozícii hokej, tak prestaňme trocháriť. A podpora pri dokončení objektov určených na MS v Bratislave a Košiciach je len bonusom, nie hlavným zámerom.


To, že sa materiálna základňa dostala do kritického stavu, je výsledkom ignorancie v posledných rokoch. Už by bolo načase, aby sa na popularite hokeja prestali priživovať strany aj jednotlivci, lebo v konečnom dôsledku to vedie len k potľapkávaniu po pleciach a upokojovaniu sa, že sme stále frajeri. Nie sme! Bez systémových krokov budeme čochvíľa na chvoste medzi elitnou svetovou skupinkou. Je síce pravda, že kedysi veľké osobnosti vyrastali v oveľa skromnejších podmienkach a dokumentovali, že hlavná je chuť, nadšenie, vytrvalosť, ale len čo neponúkneme rozmaznanej mládeži prijateľnú alternatívu, zdupká nadobro. Nemôžeme sa tiež spoliehať na to, že nám zimné štadióny postavia borci ako Gáborík. Bolo by síce chvályhodné, aby sa časť z miliónov zarobených za morom vrátila pod Tatry touto formou, lenže na ľudomilstvo nemôžeme čakať ďalšie desaťročia. Náprava pokazeného a zanedbaného je vecou všetkých, ktorí sedia v úradoch a na postoch, kam sa dostali i prostredníctvom podpory tých, ktorí fanúšikujú hokeju. Takže dôveru treba oplatiť i týmto spôsobom. Nehovoriac o výraznejšej a tvrdošijnej iniciatíve nielen zväzu, ale aj klubov v samotných regiónoch a mestách. Aj ich zástupcovia majú koho bombardovať s námetmi na hľadanie úniku z jednosmerky. To preto, aby sme sa nedostali neskôr až do slepej uličky.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Nezahnúť do slepej uličky