Pozornosť púta nielen svojou prácou, ale aj uletenými out-fitmi. Na recepcie rád chodí v sukniach, v skrini má viac topánok ako jeho manželka a tvrdí, že preč sú časy, keď mal chlap smrdieť aj na fotke. Henrich Šiška.

Už pár sezón pôsobíte v Čechách, kde ste naštudovali niekoľko zaujímavých muzikálov. Necítite isté nepriateľstvo od českých kolegov, keď im kvázi "kradnete" prácu?

- Ani nie, i keď z času na čas niekto rožky vystrčí. No na názor, že beriem prácu českým umelcom mám jedinú odpoveď - všetci máme rovnaké šance. Chodím na konkurzy práve tak ako oni. Nehovoriac o tom, že som ešte v podstate v nevýhode, pretože keď sa chce človek živiť divadlom, musí mať češtinu na slušnej úrovni. A mojím materinským jazykom je predsa len slovenčina. Na druhej strane musím povedať, že som dušou stále Čechoslovák.

So Zuzanou Norisovou ste boli na jednej internetovej stránke vyhlásení za najobľúbenejšiu dvojicu muzikálu Tajemství. Aj Lucia Šoralová má už v Prahe svoje miesto. Čím to je, že sú Slováci takí úspešní na českom muzikálovom poli?

- U žien je to asi tým, že sú veľmi pekné, majú väčší šmrnc i viac temperamentu. Nehovorím, že Češky nie sú pekné alebo šmrncovné, no Slovenky majú ešte niečo navyše. Napokon, nie je len frázou, že Slovenky patria k najkrajším ženám. A prečo som obsadzovaný ja, na to nie som kompetentný odpovedať. Ale možno je to tým, že sa o mne vie, že som univerzálny. Všetky roly, ktoré som naštudoval, sú naozaj muzikálové - na javisku nielen spievajú, ale aj hrajú a tancujú. Preto nie som veľkým fanúšikom obsadzovania populárnych spevákov do muzikálov. Tí podľa mňa patria na koncertné pódiá. Lebo keď idem na muzikál, chcem vidieť všetko - dobrý tanec, spev i herecký výkon. Preto chodím rád na muzikály do Londýna.

Vyštudovali ste činohru na VŠMU, upísali ste sa však muzikálu. Prečo?

- Muzikál mi učaroval už dávno. Milujem kombináciu tých spomínaných troch zložiek. Nehovoriac o tom, že hudba je pre mňa veľmi silná a trojminútová pesnička má niekedy silnejšiu výpovednú hodnotu ako polhodinový monológ. Navyše, ja som bol vždy cirkusák, mám rád šou.

Pomerne veľa ste pracovali aj v zahraničí - najmä v nemecky hovoriacich krajinách...

- Áno, veľa som pendloval, absolvoval som šnúry po Nemecku. Bola to výborná skúsenosť, no na druhej strane to bolo na škodu veci v tom, že vždy, keď sa mi už začala kariéra na danom mieste sľubne vyvíjať, odišiel som a začínal som akoby odznova. Kamarát z Londýna mi vravel, že pri tom všetkom, čo som už robil, by som mal byť megahviezda. U nás však hviezdia rosničky a moderátorky, ktorým stačí urobiť pár škandálov. No pre mňa je to hrozne málo. Ja sa chcem prezentovať svojou prácou – tým, čo viem.

Chcelo sa vám začínať vždy odznova? Nekoketovali ste s myšlienkou usadiť sa radšej niekde a tam si budovať kariéru?

- Verejnosti síce až taký notoricky známy nie som, no v muzikálovom svete už nejaké meno mám. Patrím už k tým, ktorí nemusia vymetať všetky konkurzy, ale ktorých i oslovia s konkrétnou ponukou.

Ste známy tým, že v jednom muzikáli naštudujete bez problémov i dve postavy. Prečo?

- Nemám rád stereotyp a muzikál je ako fabrika. Napríklad Dracula sa hral 32-krát mesačne! To je už tak veľa, že keď sa pozriete na plagát, je vám zle. Aby som sa vyhol stereotypu, začal som naštudovávať dve postavy, takže keď hrám 9 predstavení týždenne, tak je pre mňa omnoho zaujímavejšie hrať 5 dní jednu postavu a štvrtý tú druhú.

V činohre sa herci takzvane prehrávajú - napríklad od postáv milovníkov ku charakterovým úlohám. Čo sa dá dosiahnuť v muzikáli?

- V muzikáli sa väčšinou začína maličkými postavami a postupne prichádzajú väčšie a väčšie. I keď ja som mal šťastie, že som hneď dostal veľké roly. No pre mňa je napríklad výzvou nedostať sa do žiadnej škatuľky. Som rád, že sa už o mne vie, že hrám všetko. Nie, že vezmem všetko, ale že som použiteľný na komické postavy, starých chlapov i civilné polohy. A mám ešte niekoľko vysnívaných muzikálov, v ktorých by som chcel účinkovať. Okrem toho mi veľmi vonia film.

Žili ste v zahraničí, mali ste partnerku Francúzku, napokon ste zakotvili v bývalom Československu a tu si našli i životnú partnerku. Takže týmto potvrdzujete, že Slovenky sú naozaj najkrajšie? Alebo čím vás vaša partnerka "dostala"?

- O tom, že sú Slovenky jedny z najkrajších žien na svete, niet pochýb. A čo sa vzťahu týka, potrebujem mať vedľa seba osobnosť. Nemohol by som mať vedľa seba "puťušku". Na východniarkach sa mi napríklad veľmi páči, aké dokážu byť v pozitívnom slova zmysle sekery. Vedia si buchnúť po stole, čím vzniká priestor pre istú bojovnosť, hľadanie kompromisov a následné udobrovanie sa. My máme s manželkou tiež sicílske manželstvo a to mi úžasne vyhovuje. (Smiech.)

Dlho ste pendlovali medzi dvoma krajinami - najprv Slovensko, Rakúsko, potom Bratislava, Praha. Kde ste sa teraz usadili?

- Kúpili sme si domček pri Prahe. Takže ja, mestské dieťa, a človek, ktorý musel ísť aj smeti vyniesť dobre oblečený pre prípad, že by ma niekto videl, chodím teraz po dedine v gumákoch a deti od susedov sa ma pýtajú: "Strýko, kde máš traktor?" (Smiech.)

Ste metrosexuál?

- Nie, ale mal som obdobia, keď som sa naozaj "čančal", chodil som do solária... Raz som sa preto pohádal aj s jedným mojím hereckým kolegom, pretože sa ma pýtal, či som normálny - že hrudník a podpazušie si holia len homosexuáli. Mne sa však zdá odporné, keď ide chlap a z tielka mu trčia spotené chlpy spod pazuchy. Takže možno som v očiach niekoho metrosexuál, no už je preč doba, keď mal chlap smrdieť aj na fotke. Chlap môže ostať chlapom a pritom voňať. Mne sa páči, keď sa muži o seba starajú.

Vraj máte doma viac topánok ako vaša žena...

- (Smiech.) Áno. V tom som uletený. Milujem topánky aj oblečenie. To kupujem dokonca aj svojej žene. Môj otec, len keď má prekročiť prah obchodu, už je nervózny. Mňa to naopak baví. Keď sme boli s divadlom niekde v zahraničí na zájazde, bol som schopný celý čas pred predstavením chodiť po nákupoch. A vyžíval som sa aj pri zariaďovaní nášho nového domu.

V čom, okrem topánok, ste ešte uletený?

- Nosím sukne. Mám pár dobrých modelov. (Smiech.)

Kde ste k tejto záľube prišli?

- Ani neviem. Vždy sa mi to veľmi páčilo, navyše je to pohodlné oblečenie. A možno som sa tým chcel aj odlíšiť od ostatných. Mám totiž rád iné veci. Som schopný kúpiť si tričko v obchode a niečo si naň našiť, len aby som sa nejako odlíšil. Mal som síce aj tzv. šedé obdobie, no to ma rýchlo prestalo baviť. Keď som veselý, rád to demonštrujem aj oblečením. Mám v skrini dve veci, ktorých sa všetci desia - zelenú bundu, ktorá vyzerá, akoby ju vyprali spolu so zvýrazňovačmi. Keď v nej chodím venčiť psa, už z diaľky ma všetci vidia. A čierno-oranžovú bundu, ktorá vyzerá ako potápačský overal. Všetkých irituje a mňa to o to viac baví. (Smiech.)

Rád vzbudzujete pozornosť?

- Áno. I keď niekedy mám potrebu mať aj svoj pokoj.

Profil Henricha Šišku

Vyštudoval VŠMU v Bratislave a Moving Academy for Performing Arts v Amsterdame

Začínal v muzikáloch na Novej scéne (Dracula, Krysař, Cigáni idú do neba...), účinkoval aj v muzikálovej šou v Rakúsku, Nemecku...

V posledných rokoch pôsobí prevažne v Prahe - účinkoval tu v muzikáloch Krysař, Tajemství, Touha, Jack Rozparovač či v Golemovi

Často alternuje s Jirkom Kornom

Hral vo filme Kvaska či v seriáli Dobrá čtvrť

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.