Slávka Halčáková je však v prvom rade talentovaná herečka, ktorá je povestná tým, že neskočí na hocakú ponuku a keď sa do niečoho pustí, je dôsledná a potrpí si na tom, aby sa dodržiavali pravidlá hry. Avšak tak ako je známa svojou prácou i nezvyčajnými koníčkami, tak málo sa vie o jej súkromnom živote. Pred dvoma rokmi sa rozviedla s hercom Danielom Heribanom, no či si jej srdce získal iný muž, to neprezradí.
Vraj máte ku Košiciam a východnému Slovensku vrelý vzťah. A nielen svojou živelnosťou, ktorá je typická aj pre východniarov...
- V Košiciach a ich okolí mám veľkú rodinu. Východniarov mám teda veľmi rada. Navyše som hrala v košickom divadle a to je nádherná budova. Je to asi jedno z mála slovenských divadiel, kde som naozaj cítila, že hrám v divadle, má to takého ducha.
Donedávna ste sa venovali predovšetkým doskám, ktoré znamenajú svet, no už vás, chvalabohu, vídame aj na televíznej obrazovke a to dokonca v troch seriáloch. Naposledy vám do repertoáru pribudlo Rádio...
- Hrám tam marketingovú riaditeľku Lindu a je zaujímavé, že s touto mojou postavou nemáme v rámci práce asi nič spoločné. Ja nie som veľký odborník do marketingovo-obchodných záležitostí. Je to paradoxné, ale aj vzrušujúce, pretože by sa očakávalo, že tam budem hrať nejakú hyperaktívnu moderátorku. Ja som však na druhej strane rada, lebo takto musím pre seba hľadať nejakú inú polohu, možno zdanlivo pokojnejšiu. Ale ono sa to vyvinie a bude to taká echt baba.
To je asi pochopiteľné, lebo váš temperament sa asi nedá len tak ľahko skrotiť, čo?
- Nie, to asi nie. (smiech). Ja som hyperaktívna, veď predsa mám aj tie východniarske korene po otcovi.
Prečo ste svoje herecké aktivity rozšírili aj o tie seriálové?
- Mala som možnosť dlhé obdobie si vyskúšať divadelné herectvo a splnila som si taký svoj dlhodobý sen, že som si produkovala vlastné autorské predstavenie Esencia divokej ženy. Sama som si ho režírovala, hrám tam, spievam, tancujem, tak som mala pocit, že by bolo možno trochu fajn vyskúšať si niečo zo zdanlivo komerčnejšieho súdka a robiť aj niečo, kde si už konečne svojou prácou a talentom zarobím (smiech). Okrem toho Televízia Markíza je také moje materské prostredie, lebo tu som začínala ako moderátorka Deky. Ale vždy som túžila byť v televízii skôr v polohe herečk, ako moderátorky, tak sa mi to po rokoch podarilo.
Čo je pre vás dôležité, aby ste kývli na televíznu ponuku, napríklad, čo rozhodlo pri seriáli Rádio?
- Myslím si, že asi scenár a celkové zameranie seriálu, aj keď momentálne som to zobrala tak, že by som sa veľmi rada prehupla do filmového herectva, ktoré je pre mňa zaujímavé aj po tej remeselnej stránke. Boli tam aj zvučné mená režisérov, o ktorých viem, že robia dobrú robotu.
V Rádiu sa zišlo viacero zvučných i nových hereckých mien. Komu ste sa napríklad potešili vy? S kým rada hrávate?
- S Danicou Jurčovou, s ktorou sme priateľky, veľmi dobre si rozumiem aj s Ankou Šiškovou, s Filipom Tůmom sme kamaráti, on je veľmi veselý a zábavný človek a aj Miška Majerníková je vynikajúca a veľmi talentovaná mladá herečka.
Na nudu sa asi sťažovať nemôžete, keďže máte úlohu v Ordinácii v ružovej záhrade, v Paneláku, Rádiu ....
- Mám pocit, že som rozmenená na drobné a je to časovo náročné, ale uvidíme, ako sa to vyvinie. Okrem toho v Štúdiu L+S hrávam Esenciu divokej ženy, v divadle GUnaGu mám hru Sex, Mobil a Rockenroll, idem do Slovenského národného divadla hrať hlavnú postavu Annu Kareninu, čo je všetko síce fajn, ale do júna sa v podstate nezastavím, a tak si budem musieť nejako rozložiť čas.
Stíhate okrem práce ešte niečo iné?
- Nie, nestíham žiť svoj súkromný život. Ale vzhľadom na telenovelové zápletky, ktoré sa v ňom odohrávajú, je to možno aj dobré (smiech).
Verejnosť však o vašich srdcových záležitostiach nevie takmer nič. Vydávali ste sa v tajnosti a takmer nikto nevedel ani to, že ste sa rozviedli.
- Toto sú súkromné veci, o ktoré sa nepotrebujem deliť s verejnosťou ani s médiami.
Na jednu nevšednú záľubu, veci medzi nebom a zemou, vám však hádam čas zvýši. Niektorí vás dokonca považujú za "bosorku"...
- No ja by som to tak nenazvala. Nejde o žiadnu čiernu mágiu. Ja mám skôr pocit, že existuje aj nejaká iná dimenzia, ktorá je hmatateľná a uchopiteľná a mala som vždy pocit, že to netreba obchádzať. Treba to brať do úvahy a ja hľadám takú zdravú formu, ako zostať nohami na zemi a tak trošku hlavou v nebi.
A darí sa vám to?
- No, tak ja som bola v jednom období veľmi uletená, ale keď som si uvedomila, že som až príliš uletela, tak som sa začala vracať na zem. Ja však vždy stretnem nejakého muža, ktorý ma, obrazne povedané, tak "prefacká", že ma to hodí tak k zemi, že nemám šancu až tak uletieť.
Váš temperament je povestný, aj názov divadelnej hry Esencia divokej ženy to napovedá. Ste taká stále? Alebo mávate chvíle, keď sa vám nechce smiať?
- Tak je pravda, že mňa ako keby predbiehal ten môj oheň a ten môj temperament a niekedy som sama zo seba dosť unavená. Vtedy som out. Ale to len málokto vidí, že si tak doma ľahnem a poplačem si, a tak to zo seba pustím. Vonku potom vyjdem s úsmevom a nikto nič nezbadá. To je také typicky strelcovské. Samozrejme, že mávam aj také polohy, kedy len celý deň ležím, ale už som dávno také nemala a zišiel by sa mi.
Ako si dobíjate energiu?
- Ja veľmi rada čítam knihy a mám také rôzne rozčítané, asi desať (smiech) a vždy siahnem po takej, na ktorú mám v tej chvíli chuť. Rada chodím von do prírody, čo sa mi tiež za posledné obdobie veľmi nepodarilo, lebo som nemala veľa času. No a mám taký zvláštny koníček - medidatívnu lukostreľbu. Sama som si vyrobila luk a šípy. Luk je z liesky a pôvodne to bola len taká palica. Moji kamaráti, ktorí nás to učili vyrábať, ju hľadali na špeciálnych silových miestach. Vtedy som zažila naozaj úžasný meditatívny víkend, kedy to nebolo len o tom, že si ručne zostrojím luk, ale naozaj som pritom mala úžasné zážitky a možno to bolo zaujímavejšie ako samotná lukostreľba. Lenže ja som narodená v znamení Strelca a pre mňa je strieľanie zaujímavé.
A Amorov šíp vás v poslednom čase nezasiahol?
- Jáááj. Mňa vždy triafa, vždy zasiahne priamo do čierneho a rozlomí mi to srdce na tisíc kusov. Potom potrebujem obdobie na rekonvalescenciu, srdce sa mi zalepí a potom sa znovu rozletí (smiech).
Tak aký by mal byť ten Pán Božský, ktorý by bol nastálo?
- Mhm, ... to nechám na Boha, akého Pána Božského mi privedie do cesty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
