Nápad založiť nový Špeciálny súd ústavným zákonom, s ktorým vybehli na tlačovej konferencii, je populistická lotrovina ešte i vtedy, keby mal byť vernou kópiou práve zrušeného. Presnejšie, vtedy najviac. Pri všetkom vedomí prospešnosti či potrebnosti takejto inštitúcie má totiž prednosť zásada, že základným prameňom práva je v každom slušnom štáte ústava, a nie ad hoc, od prípadu k prípadu tvorená trojpätinová väčšina. Parlament je ústavou viazaný rovnako ako všetky iné subjekty práva, vrátane štátnych orgánov, čo znamená mandát na tvorbu len takej legislatívy, ktorá neodporuje základnému zákonu. Ak by ústavu menil, resp. schvaľoval ústavné zákony len preto, lebo sa mu jeden konkrétny verdikt Ústavného súdu nepáči, šlo by o postup síce legálny, ale politicky nelegitímny, lebo vytvára precedens nebezpečný pre právne istoty všetkých občanov. Kto si myslí, že nie, nech si skúsi predstaviť, ako by sa zatváril, keby po zrušení napr. "Mečiarovho" zákona o privatizácii Ústavným súdom ten istý Mečiar na druhý deň ohlásil, že teraz ho prijme ústavnou väčšinou a všetko bude OK. Neurobil to, lebo 90 hlasov nemal...
"Problém je, že boj so zločinom a mafiami je populistická agenda."
Už pri príležitosti slávneho preukazovania majetku, keď prelomiť výrok ÚS chceli Vladimír Palko a spol., rešpektovaní právnici Vozár a Valko upozornili, že dávať protiústavné zákony "do súladu" s Ústavou cez trojpätinové kvórum je spôsob "právne perverzný". Základný pud sebazáchovy hovorí, že akási ústavná väčšina by raz takto mohla rušiť aj základné práva a slobody, čo napr. v prípade preukazovania majetku aj hrozilo... Isteže je Špeciálny súd kauza na prvý pohľad diametrálne odlišná. Verdikt ÚS je minimálne problematický (podľa autora absolútne nesprávny), kým pri pôvode majetku bol nesporný. Subjektívny názor na ten-ktorý výrok však môže mať každý, ale ani v prípade, že cieľ je správny, nesmie stáť nad najvyšším princípom, ktorým je, že základnou funkciou ústavy sú stabilné a vypočítateľné pravidlá hry, do ktorých politická moc nesmie vstupovať ani vtedy, ak má so strážcom ústavnosti, teda ÚS, konflikt.
Záchrana užitočného súdu je, samozrejme, legitímna politická priorita. Bolo by aj čudné, keby opozičné strany mlčali a nekonali, problém akurát je, že boj so zločinom a "mafiami" je zároveň aj populistická agenda. Nechce sa pritom veľmi veriť, že na založenie novej inštitúcie s rovnakými právomocami i pôsobnosťou, len s iným názvom a so zohľadnením námietok ÚS, by nestačil aj obyčajný zákon. V situácii, keď Ústavný súd otriasol vlastnou dôveryhodnosťou a k regulárnej väčšine za tri pätiny má (bude mať) najbližšie Robert Fico, sú takéto opozičné návrhy veľká opovážlivosť až hazard, nezodpovednosť. Povedať, že ani Špeciálny súd za to nestojí, je ťažké, ale inak sa nedá. Celkom iste za to nestojí pasca na Fica, akože otestujeme, či Smer dá 30 (či koľko) hlasov. Možno aj dá, a potom sa už môžu len čudovať, že nie naposledy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
