Ako ARRA zhrnula v tlačovej správe, slovenský a český vzdelávací a výskumný systém boli pred rokom 1993 jedným spoločným vedecko-vzdelávacím priestorom. Počas 16 rokov sa obidva systémy vydali rôznymi cestami a dosahujú odlišné výsledky. Základným zistením je, že fakulty českých vysokých škôl dosahujú všeobecne lepšie výsledky v publikačnej činnosti a získavajú výrazne viac peňazí na vedeckú činnosť z verejných zdrojov (v roku 2007 to bolo 4,5x viac ako slovenské fakulty). Študentov doktorandského štúdia je naopak viac na Slovensku, ale svoje štúdium dokončí menej doktorandov, ako je to v Čechách.
Publikujeme málo
Počet publikácií v pomere k počtu obyvateľov, ale aj počet citácií na jednu publikáciu je na Slovensku nižší ako v Čechách. Kým v roku 1995 bol pomer publikácií na tisíc obyvateľov 0,344 (v ČR to bolo menej - 0,314), v roku 2007 sme sa susedom Čechom pozerali na chrbát. My sme mali index 0,471 a v ČR 0,696. V Indexe publikácie Slovensko "vedie" iba v jednom prípade a to u chemicko-technologických fakúlt. Na Slovensku je len jedna fakulta tohto zamerania, a to Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Jedným z dôvodov tohto stavu je nedostatok finančných prostriedkov vyčlenených na vedu a výskum.
Doktoradnov máme viac, skončí ich ale menej
O kariéru doktoranda – mladého vedca je na Slovensku vyšší záujem ako v Čechách. Počas doktorandského štúdia však značná časť mladých, často nádejných vedcov odchádza do iných sektorov spoločnosti a doktorandské štúdium končí u nás menej študentov ako v Čechách. Veľká časť doktorandov – študentov štúdium nikdy nedokončí. Pri porovnaní SR a ČR výskum ukázal, že počet doktorandov – študentov na jedného profesora alebo docenta je na Slovensku mierne nad 3,00 a v Česku je to 1,00. Pri počte doktorandov – absolventov na profesora alebo docenta je to u nás zhruba 0,37 a v ČR nad 4,30. Toto podľa ARRA nie je iba plytvanie verejných finančných zdrojov, ale aj hazard s víziou Slovenska ako spoločnosti postavenej na vedomostiach. Dôsledkom nedostatku finančných prostriedkov pre vedu, odchodu doktorandov – budúcich vedcov mimo akademickú sféru je aj nižší počet publikácií a citácií v porovnaní s okolitými štátmi a postupné zaostávanie v tomto ukazovateli.
Najlepšie dopadli školy z Bratislavy
Fakulty, ktoré dosiahli najlepšie hodnotenie v indexe "publikácie" boli Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU a tretie miesto získala košická Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Fakulty, ktoré dosiahli najlepšie hodnotenie v indexe "financie" boli tiež prevažne z Bratislavy. Ukazovateľ vystihoval množstvo projektov, ktoré je škola schopná podávať a tiež koľko financií je schopná získať na podporu svojej vedeckej a výskumnej činnosti. Jednotkou bola Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, druhou najlepšou Ekonomická fakulta košickej Technickej univerzity a ako tretia najlepšia skončila Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK.
Autor: hud
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
