alis". Avšak o tejto pamiatke svedčia viac archívne záznamy, než samotná budova, keďže z pôvodnej stavby sa zachovala len časť obvodových múrov. Architektonicky významnejší je neďaleký farský kostol, kde sa zo stredoveku dochovalo nielen kompletné gotické trojlodie, ale dokonca aj jedinečná gotická nápisová tabuľa.
Kostol bol vybudovaný na menšej vyvýšenine na pravej strane Soľného potoka (267 m n. m.), na mieste chrámu Panny Márie, ktorý patril k dedine Soľ. Soľ v priebehu 14. stor. splynula s blízkou väčšou obcou Sovar. Ešte v tridsiatych rokoch 14. stor. fungovali nezávisle od seba dve farnosti, pričom v Soli spravoval farár Pavol, resp. Mikuláš murovaný chrám bez veže. Obe dediny vlastnil od konca 13. stor. šľachtic Juraj, ktorý si dal nad svojimi majetkami vystavať hrad a usadil sa v tomto regióne, čím de facto založil hradné panstvo Sovar a rod Soosovcov.
Nastal rýchly rozvoj rodových majetkov a roku 1417 sa Sovar spomína už ako mestečko. Bolo preto nevyhnutné, aby mali Soosovci v strediskovej obci panstva aj reprezentatívnu sakrálnu stavbu. Keďže v 15. stor. tam existovala iba jedna farnosť, bývalý farský kostol Panny Márie už nebol potrebný, a tak na jeho mieste, možno i s použitím jeho základov, alebo aspoň stavebného materiálu, bol vystavaný trojloďový chrám. Stavbu ukážkového rodového kostola inicioval Šimon, syn Jána Soosa, dokončený bol r. 1413.
Vrcholnogotická trojloďová pseudobazilika s mohutnou vežou však bola v 18. stor. barokovo upravená a exteriér chrámu dnes takmer vôbec nesvedčí o stredovekom charaktere stavby. Gotiku pripomína len nápadne vysoký a užší priestor lode. No v interiéri trojlodia sa plne zachoval stredoveký stav. Lode sú zaklenuté gotickou krížovou klenbou s kamennými rebrami klinového profilu. V ich prieseku sa nachádzajú svorníky rôznych tvarov, väčšinou štíty, pôvodne zrejme s erbmi rodu Soos (dnes bez výzdoby). Deväť jednotlivých častí rebrových klenieb ako i lode sú od seba oddelené lomenými arkádami, spočívajúcimi na štyroch oporných polygonálnych pilieroch.
V hlavnej lodi dosadajú rebrá na piliere hladko, ale v bočných lodiach sú na obvodové múry naviazané cez konzoly ihlanovitého tvaru so štítmi. Bohatá výzdoba klenby nie je jednotvárna, v západnej časti hlavnej lode sa napríklad rebrá rozdvojujú a poloblúkom opäť zbiehajú alebo je hlavná loď v severovýchodnom rohu doplnená ešte o slepé (disfunkčné) rebro. Trojlodie je od svätyne oddelené vysoko lomeným triumfálnym oblúkom.
Najhodnotnejšia časť kostola sa zachovala aj tak v exteriéri kostola, v múre západnej steny veže. Ide o gotickú pamätnú tabuľu z r. 1413, ktorá je dnes umiestnená v zamurovanej časti okna. Je pozoruhodné, že kamenný nápis nebol počas prestavby zničený, ale esteticky zakomponovaný do novej architektúry. Latinský nápis bol vyhotovený gotickým minuskulovým písmom a pojednáva o donátorovi stavby a období výstavby (·ISTAM ECCLESIAM·FICIT·MGR·SIMON·FILIUS·MGRI·JOHIS SOOS·DICTI·D·SOWAR·ANO·DN MILLESIMO·CCCC·XIIIo· "Tento chrám vytvoril magister Šimon, syn magistra Jána Soosa, zvaného zo Solivaru, roku Pána 1413"). Nápis je jedinečnou architektonickou pamiatkou, ale tiež zdrojom informácií. V regióne Šariša nemá toto 600-ročné písmo obdobu a patrí aj medzi celoslovenské rarity.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
