ospelé 6-10 cm dlhé, tuhé, jemno dvojito vrúbkovane pílkovité, na líci lesklé, na rube celkom holé až veľmi slabo páperisté.
Okolíky bielych kvetov (na krátkych brachyblastoch) sú sediace až trojkveté, na báze so šupinami a malými listami. Kvety sú stopkaté, obojpohlavné, päťpočetné, s voľnými končistými kališnými lístkami a voľnými korunnými lístkami, množstvom tyčiniek a vrchným semenníkom. Kvetná čiaška je široko zvonkovitá. Kvitne súčasne s pučaním listov. Plody sú guľaté, kyslé a sklovito lesklé. Druh je odpradávna u nás pestovaný ako ovocie. Vyskytuje sa v 2 poddruhoch.
Okrem toho, že je to dobré ovocie, je to aj liečivá rastlina. Plody obsahujú okrem značného množstva vody aj veľa cukrov, voľné kyseliny, pektín, bielkoviny, minerálne soli (aj železo a vápnik), glykozidicky viazané antokyanové farbivá (ceracyanín) a stopy trieslovín. Stopky obsaujú veľa trieslovín. Višňová živica obsahuje hlavne arabinózu. Višňový sirup slúži na zlepšenie chuti liekov, na prípravu osviežujúceho nápoja pre chorých a je aj nosičom liečiv, ktorým umožňuje ich ľahšie vstrebávanie. Stopky sa užívajú proti hnačkám, ako močopudné a pri zápale priedušiek a tvoria zložku odtučňovacích čajovín. Uplatňujú sa aj ako prísada pri nakladaní kyslých uhoriek a kapusty. Jadrá obsahujú vysychavý mastný jedlý olej. Listy sa užívajú aj pri málokrvnosti, proti nadúvaniu a kôra ako trieslovinová droga. Živica sa občas užíva proti kožným vyrážkam.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
