ia na Javorovej ulici v Spišskej Novej Vsi.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Michaela Rojkovičová priletela do Mexika v auguste minulého roku, aby sa zúčastnila výmenného pobytu. Hneď po svojom príchode na vlastnej koži pocítila, že sa ocitla vo svete úplne odlišnom a najmä oveľa nebezpečnejšom, ako je ten, v ktorom vyrastala a na aký je zvyknutá.
Vo falošnom taxíku
„Po počiatočných problémoch na letisku v Mexico City, kde som zmeškala let a zažila nepríjemnú situáciu, keď som nastúpila do falošného taxíka, som sa konečne dostala do môjho mesta - Mazatlan. Tam ma čakala
moja mexická rodina. Keď sme sa zvítali a ja som im vyrozprávala, čo som v Mexico City zažila, boli veľmi vystrašení, no povedali mi, že mám šťastie, že vôbec žijem. V hlavnom meste sa totiž takéto veci stávajú denne - každý Mexičan vie, že ak si zavolá taxík, riskuje, že ho okradnú alebo zabijú. Moje mesto našťastie nie je také nebezpečné."
Skorumpovaná polícia
Napriek tomu v Mazatlane zažila poriadne krušné chvíle. „Zažila som tu tri prestrelky - prvú v nákupnom centre, kam som, chvalabohu, prišla o pár minút neskôr, ako sa všetko zomlelo, pretože tam zomrelo zopár ľudí. Potom raz na mojej ulici, keď polícia prehľadávala dom drogového dílera a poslednýkrát v jednom klube. Polícia je tu veľmi skorumpovaná - stará sa len o drogy a zbrane, pretože v mojom štáte Sinaloa je veľká kriminalita a mnoho drogových dílerov. Pravidlá sa tu vôbec neberú vážne, človek môže piť na ulici pivo a šoférovať môžu vodiči do 1,4 promile. Ak im za volantom namerajú viac, jednoducho podplatia políciu a idú ďalej. Človek si tu musí dávať pozor na každom kroku a každý dom má alarm a mreže na oknách. No napriek všetkému Mexiko milujem."
Mnoho ľudí zomiera od hladu
Rozdiel medzi Slovenskom a Mexikom je podľa Michaely obrovský, no zároveň je ťažké ho opísať, pretože v každej časti Mexika sa žije inak.
„Rozdiely vidieť na každom kroku. Chudobní ľudia tu žijú oveľa horšie ako Rómovia. Denne tu zomiera mnoho ľudí kvôli hladu. Takisto tu hrozila prasacia chrípka, hoci v posledných dňoch sa situácia upokojila. Na začiatku z toho bolo veľké haló, ľudia nosili rúška a dezinfikovali si ruky. Niektorí nosili chirurgické rukavice. Dva týždne bolo všetko zatvorené a ľudia sa báli zdržiavať na uliciach a v autobusoch. Teraz sa už pomaly začínajú otvárať kiná, bary, múzeá a divadlá, no bez rúška tam nik nemôže vstúpiť. V mojom meste to také vážne nie je, pretože sme ďaleko od Mexico City a je tu veľmi horúco, vírus sa v teple ničí, takže tu nik nebol nakazený."
Leniví Mexičania
Mexičania sú podľa nej veľmi sympatickí, no zároveň aj veľmi leniví. „Temperament majú len vtedy, keď sa im chce. Zvyčajne sú dosť pomalí a ožívajú len cez víkendy. Nikdy nedodržia to, čo sľúbia a neskoré príchody sú samozrejmosťou. Aj tak sa mi však páči žiť v mexickej rodine, pretože sa takmer vôbec nehádajú. Všetko riešia s nadhľadom a z ničoho si nelámu hlavu."
Ostro sledovaná blondína
Ako blondína si Michaela musela zvyknúť aj na neustále trúbenie áut a výkriky Mexičanov, zapadnúť je pre ňu veľmi ťažké a aj po mesiacoch je z toľkej pozornosti trochu nervózna. Výmenný pobyt však považuje za vynikajúcu skúsenosť a určite sa plánuje do Mexika vrátiť.
„Je to úžasná zmena a každému to prinesie veľa skúseností a zážitkov na celý život. Zmenilo to môj pohľad na svet a obohatilo to môj celkový prehľad o svete a iných kultúrach, keďže tu žijem s ďalšími pätnástimi výmennými študentmi z krajín, ako je Japonsko, Fínsko, USA, Kanada, Turecko, Nemecko, Francúzsko, Brazília a Nový Zéland. Mám tu veľa kamarátov a moje rodiny považujem už pomaly za svoje vlastné, takže viem, že tu mám druhý domov. Tento rok som sa okrem španielčiny naučila osamostatniť sa, dospieť a začať inak premýšľať. Už sa nezamýšľam nad banalitami, ale pozerám dopredu na to, čo chcem v živote dokázať. Zmenilo mi to život."
Autor: Lenka Tkáčová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
