Kontír na triumf v PVP nikdy nezabudne

On o ňom vie naozaj dosť, má na to aj papiere zo školy z bratislavskej FTVŠ, ale aj hernú prax z našich prvoligových trávnikov.

KOŠICE. Stredobodom pozornosti býva v zásade tichý muž. Pritom Jozef Kontír chytal za Slovan Bratislava i Tatran Prešov, bol aj asistentom trénera Andreja Daňka, keď 1. FC Košice bojoval o záchranu v druhej najvyššej súťaži, takže má o čom hovoriť. Navyše, jeho syn sa stal členom realizačného tímu Artmedie Petržalka, takže jablko nepadlo ďaleko od stromu.

Oslavy trochu inak

Jožko štyridsiatku oslavoval už pred 24 rokmi, ale bude ju oslavovať aj dnes. A to ako? Málokto vie, že s belasou jednotkou, Alexandrom Vencelom, bol Jožko - v tom čase s krátkou frizúrou - spolu s Mariánom Sedílkom brankárskym trojlístkom na bratislavskom Tehelnom poli. Na zoznam áčka ho zapísali za výborné výkony v rezerve v roku 1968, ale už v nasledujúcom zažil 21. mája 1969 obrovskú radosť, keď jeho Slovan vyhral v Bazileji 3:2 nad FC (vtedy CF) Barcelona a kapitán mužstva Alexander Horváth mohol večer po dvadsiatej druhej dvihnúť vysoko nad hlavu v tom čase druhú najslávnejšiu európsku klubovú trofej - Pohár víťazov pohárov. Na tom by možno nebolo nič mimoriadne, ale pre Jožka má od tých čias 21. máj každý rok dvojnásobnú príchuť, lebo je to súčasne aj dátum jeho narodenia. Preto môžeme dnes Kontírovi zavinšovať nielen k 40. výročiu bazilejského triumfu na štadióne St. Jakob, ale aj k jeho 64. narodeninám.

Chytal aj v PVP

O Kontírovi hodno vari dodať, že v roku veľkého triumfu bol sečovský rodák jediným východniarom v kádri Slovana a že odchytal odvetu I. kola na horúcej pôde NK Bor, ale v ďalších zápasoch PVP sedel iba na lavičke, lebo brankár Vencel robil všetko pre to, aby sa mohol postaviť medzi tri žrde pravidelne a mohol tvrdo konkurovať. Viktorovi. Po prestupe v lete v roku 1969 do Prešova to nemal ľahké ani v Tatrane, lebo z Lokomotívy Košice sa tam na nejaký čas vrátil brankár čs. olympionikov Július Holeš a dres s jednotkou si vydobyl mimoriadne talentovaný Jaroslav Červeňan, ktorý sa narodil v Čiernej nad Tisou, ale do Tatrana prestúpil už z Prakoviec, kde žil od dvoch rokov. Nuž, a to jedno s druhým málokto vie, lebo o tom sa nielenže písalo málo, ale teraz už vôbec nepíše. Žeby už aj studnica s faktami pomaly vysychala?