Práve tam boli sústredené rôzne školy a internáty. K takýmto patril aj komplex budov, v ktorom dnes sídli Stredná zdravotnícka škola Svätého Bazila Veľkého. Nachádza sa nad schodíkmi, ktoré spájajú lokalitu zvanú Táborisko s Františkánskym námestím. Cez neho aj so Slovenskou ulicou a Svätoplukovou sa spája s historickým jadrom mesta Prešova.
Neďaleko školy sa nachádzajú zvyšky historických stredovekých kamenných hradieb s povestným bastiónom.
Historické budovy
Predmetom nášho záujmu nebude ani tak škola, ale historické budovy z 19. a 20. storočia, ktoré boli spojené s národným obrodným procesom Rusínov, a gréckokatolícke biskupstvo, ktoré bolo v tomto meste zriadené v roku 1818, ale svoju činnosť začalo vykonávať trošku neskoršie. Tieto riadky nadväzujú na rusínske národné obrodenie a osobnosť Alexandra Duchnoviča, o čom sme písali v predchádzajúcich článkoch.
História spomínaných budov je úzko spätá aj so vznikom činnosti Spolku Svätého Jána Krstiteľa, ktorý v roku 1862 založil biskup Jozef Gaganec (1842 - 1875) a v spolku nechýbal ani spomínaný Alexander Duchnovič, R. Dobriansky, Michal Pudy, Michal Gerbery A. Pavlovič a mnohí iní.
Hlavným cieľom spolku bolo finančne pomáhať nadaným chlapcom gréckokatolíckeho vierovyznania z celého východoslovenského regiónu, aby mali kde bývať a študovať na stredných školách v Prešove. Finančné prostriedky na jeho prevádzku sa získavali predovšetkým zo zbierok. Najviac na jeho činnosť prispievali kňazi a učitelia, ale svoju ochotu prispievať prejavovali aj mnohé iné osobnosti. Vyzbierané finančné prostriedky slúžili na úhradu nákladov pre pobyt študentov, aby počas bývania v internáte mohli dostať vhodnú výchovu v náboženskom gréckokatolíckom duchu.
Biskup Gaganec
Prízemná časť budovy bola postavená už v roku 1864 z iniciatívy biskupa Jozefa Gaganca. Dnes je táto časť exponovaná na južnú stranu spomínaného komplexu budov. V školskom roku 1864 - 1865 v internáte bolo ubytovaných 20 chlapcov. Postupne záujem mladých Rusínov o štúdium rástol a museli sa rozširovať aj budovy.
O výstavbu východného traktu sa postaral biskup Ján Vali (1882 - 191) a tá najnovšia časť komplexu nad schodíkmi, a pritom najmodernejšia bola postavená v roku 1930, o čo sa postaral biskup Pavol Peter Gojdič. V roku 1940 v tejto budove bolo umiestnené gréckokatolícke gymnázium a vo všetkých ostatných častiach komplexu budov boli ubytovaní študenti až do roku 1950.
Osudný pre gréckokatolícku cirkev sa stal 28. apríl 1950, keď bola v celej ČSR zakázaná a veriacich prevzala pod svoju ochranu pravoslávna cirkev. Z budov, ktoré sú predmetom našej pozornosti, sa stal žiacky domov pre študentov stredných škôl v Prešove a toto poslanie plnili až do roku 1990.
Na základe zriaďovacej listiny, podľa vyhlášky číslo 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl, so súhlasom Ministerstva zdravotníctva SR dňa 1. septembra 1999 bola v budove právne zriadená Stredná zdravotnícka škola Svätého Bazila Veľkého. Pri zriadení školy stala skupina ľudí na čele s MUDr. Pavlom Štofejom a pri založení školy boli jej správou poverené komunitné sestry OSBM v Prešove. Prvou riaditeľkou sa stala predstavená sestra MUDr. Nikolaja Mydlíková. Postupne sa škola konsolidovala a v súčasnosti patrí do komplexu stredných odborných škôl v Prešove.
Osobnosť Bazila Veľkého
Bazil Veľký, podľa ktorého je škola pomenovaná, pochádzal z Konštantinopolu z bohatej rodiny. Po štúdiách v Konštantinopole a Aténach nadviazal priateľstvo s Gregorom Nazianskym a začal sa venovať právu. Bol vynikajúcim rečníkom. Právo zanechal a stal sa mníchom.
Bazil Veľký konštituoval rehoľnú charitu na východe, kde aj študoval tamojší život ľudí a založil kláštor v Malej Ázii. Sám vypracoval rehoľné pravidlá, ktoré sú populárne dodnes v celej východnej cirkvi. Založil aj iné kláštory.
V roku 370 sa stal arcibiskupom v Cezárei a bojoval proti arianizmu, ktoré popieralo Božstvo Ježišovo, aj niektoré iné prvky. Vypracoval učenie o Svätej Trojici. Za to všetko pol prenasledovaný rímskym cisárom Valensom a hrozila mu smrť alebo vyhnanstvo. Bránil mučených, ľudí v núdzi a utláčaných. Napísal niekoľko odborných cirkevných prác a vytvoril charitatívne centrum. Svoje bohaté dedičstvo využil ako pomoc v núdzi. Žil v rokoch 329 - 379 a zomrel mladý, 49-ročný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
