mrti bola vytvorená základina na ochranu všetkých týraných zvierat podľa dispozícií v jeho závete, ktorým odkázal na jej založenie značnú fiančnú čiastku.
V Košiciach bolo veľa hospodárskych zvierat jednak vo vlastníctve miestnych obyvateľov, obrábajúcich svoje polia, jednak v mestskom hospodárstve, vrátane lesného, a okrem nich tu boli jatočné zvieratá kúpené mäsiarmi a čakajúce na porážku. Mesto malo niekoľko trhovísk, kde sa predávalo drobné zvieratstvo, domáce zvieratá, osobitný dobytčí trh, kam privádzali na predaj hospodárske i jatočné zvieratá aj zo vzdialených obcí či regiónov. Hnali ich zo Zemplína, Gemera, ba i z Poľska. Mäsiari ich držali pred porážkou v malých maštaliach - také boli napr. v meštianskych domoch na Hlavnej, ktorých zadnú časť tvoril hospodársky dvor, vyúsťujúci na Kováčsku ulicu. Tam im neposkytli dostatok krmiva ani vody. Aj takéto zvieratá sa považovali za týrané a boli pod kontrolou Spolku na ochranu zvierat, popri opustených túlavých mačkách a psoch, ktorých bolo v košických uliciach niekedy priveľa.
Jozef Senka bol členom mestského zastupiteľstva a tieto jeho ochranárske myšlienky mesto podporilo v záujme zdravia zvierat, slušného zaobchádzania a verejného zdravotníctva, aby sa predišlo nákazám a ich šíreniu. Ako riaditeľ verejnej nemocnice v Košiciach dával podnety na zlepšenie verejného zdravotníctva a bol to on, kto navrhol postaviť v meste novú veľkú nemocnicu so štátnym príspevkom. Svoj návrh podrobne odôvodnil v memorande, uverejnenom v roku l9l0, zostalo však iba pri písomnej verzii. Projekt novej nemocnice bol vypracovaný, začala sa aj jej výstavba, bola však prerušená vojnou a prví pacienti v nej boli prijatí v roku l924, keď bola otvorená na vtedajšej Bercényho, dnes Rastislavovej ulici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
