V zozname špecifikácií zamestnaní uvedených historikom O. R. Halagom v publikácii Počiatky Košíc a zrod metropoly je osobitným odvetvím v meste hygiena. Na nej sa podieľajú lekár, lekárka (medicus, medica), ktorí sa spomínajú v mestskej knihe aj v dokumentoch osemkrát, lekárnik (apothecarum) až dvadsaťkrát, kúpeľník (balneator) 26-krát, mydlár a čistič kloák.
Tri špitály
Z postavenia mesta vyplývalo, že bude v ňom aj niektorá z foriem poskytnutia ošetrenia v prípade potreby. Už v začiatkoch malo mesto kostol, kňaza a jeden špitál. Druhý košický špitál bol v južnej časti pri terajšom Námestí osloboditeľov na Južnej triede, vtedy na Špitálskej ulici. Bol zasvätený sv. Duchu. V Košiciach bol aj tretí špitál, ktorý by sme dnes nazvali ošetrovňou, a to na konci niekdajšej Hnilnej, dnes Alžbetinej ulice.
V stredoveku boli v západnej Európe lekármi mnísi a kňazi a kláštorná medicína sa rozšírila ich prostredníctvom aj k nám. Príkladom je Červený Kláštor s presláveným mníchom Cypriánom i s poskytovaním liečiteľských služieb obyvateľom, ale aj pocestným. V Košiciach-Krásnej boli benediktínski mnísi, ktorí v lokalite Breh vybudovali kláštor, no nie je známe, žeby sa zaoberali liečiteľstvom v širšom okolí, ba ani v samotnej Krásnej, hoci pripravovali z tunajších rastlín liečivé prípravky. Mali z nich, ako bolo u nich pravidlom, zostavené skrinky, akési stredoveké lekárničky
O prvý košický špitál prejavili záujem príslušníci rádu sv. Jána Jeruzalemského, nazvaní johaniti, a to až z Nových Zámkov. Dokazuje to doklad pápeža Martina z r. l283. O druhý špitál - Špitál sv. Ducha - sa usilovali tiež johaniti, o čo požiadali panovníka Ľudovíta I. Veľkého. Písomne odmietol v roku l366, o 30 rokov neskoršie aj kráľ Žigmund Luxemburský. Ďalším rádom, čo chcel spravovať tento špitál, ktorý dnes pripomína funkčná budova domova dôchodcov, boli cisterciáni v roku l412. Táto budova pretrvala stáročia po rekonštrukciách, prestavbách a požiaroch.
Viacúčelové zariadenie
Špitál sv. Ducha bol mestským zariadením, a to bol aj dôvod, prečo panovníci odmietali dať ho pod správu rehoľníkom. Kto v ňom pôsobil ako lekár, o tom doklady nehovoria. Vie sa, že mesto malo svojho lekára Michala Medicusa aj svojho lekárnika Jakuba v roku 1394 a prvý košický lekárnik je vyobrazený v Dóme sv. Alžbety v Košiciach na oltárnej maľbe. Popri mestskom lekárovi - fyzikusovi - malo v ďalšom období aj ránhojičov, ktorí boli predchodcami neskorších chirurgov. (Prvým diplomovaným chirurgom v meste bol v r. l818 Dr. Ľudovít Snehovits.)
Špitál bol viacúčelový - plnil funkciu nemocnice, starobinca aj sirotínca a prichyľoval aj ľudí bez domova i žobrákov. Patrila mu aj poľnohospodárska pôda, z ktorej mal výnosy, menšie vinice a pastviny, lenže z nich by nebolo možné vydržiavať takéto zariadenie. Mesto dotovalo, čím sa dalo, dokonca aj čiastkami z rôznych pokút za priestupky, darov občanov na iné účely, z benefícií, z divadelných predstavení, bálov a zábavných podujatí boli určené percentuálne odvody na špitál a v nedeľu sa pre špitál žobralo.
Všeobecná nemocnica
Rozrastajúce sa mesto potrebovalo nemocnicu, ktorá by poskytovala zdravotnú starostlivosť na odbornej úrovni. Trvalo 10 rokov, kým sa na jej výstavbu zhromaždila suma zo zbierok občanov, príspevkov z benefičných podujatí a darov. Základný kameň položili, keď sa začala zbierka v r. l814, stavať sa začalo v r. 1824. Otvorili ju v r. l83l, žiaľ, to, čo sa očakávalo, neposkytla, pretože nemala stály vlastný lekársky a zdravotnícky personál. Striedali sa v nej mestskí lekári, chýbali operačné priestory a hoci bola nová, už od začiatku nestačila piestorovo. V roku 1860 sa muselo pristavať ďalšie poschodie, ale našťastie aj s operačnou sálou. Ukázalo sa, že sála nebude využitá pri súčasnom počte dvoch lekárov, z korých ani jeden nebol chirurg. Celá nemocnica bol nepodarok, čo inými slovami skonštatovala inšpekcia a navyše neodporúčala v sále operovať pre nevyhovujúce hygienické podmienky. To všetko boli vyhodené peniaze ľudí a riešením mala byť výstavba ďalšej nemocnice. Tento návrh vznikol v roku 1901, ďalší v r. l910, ktorý dal mestský lekár Senka.
Jediným riešením bola rekonštrukcia novopostavenej nemocnice, v ktorej by sa dalo aj operovať. Trvalo do roku l9l3, kým sa zriadilo v tejto nemocnici chirurgické oddelenie a jeho prvým primárom sa stal MUDr. Ľudovít Hartman. Mimo nemocnice bola zriadená ešte v r. l897 Röntgenová stanica v obchodnej škole a od r. l91O fungovala záchranná služba na Kováčskej ulici. Vojna si vyžiadala rozšírenie chirurgie všade a v Košiciach sa po adaptácii polepšovne na Komenského ulici zriadila pre tieto služby Nemocnica pre vojnových invalidov. Od roku l9l6 v nej pôsobil na chirurgickom oddelení MUDr. Alexander Lichtenberg, ktorý prišiel do Košíc zo Štrasburgu ako súkromný docent. Tam začal pôsobiť aj MUDr. Ján Kňazovický.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
