ovi. Štart sa nakoniec úspešne uskutočnil minulý štvrtok.
Raketa Ariane 5 ECA odštartovala z európskeho kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane v štvrtok 14. mája o 15:12 nášho času. Približne o 26 minút neskôr sa od horného stupňa nosnej rakety oddelili obe vesmírne observatóriá. Observatórium Herschel, ktoré bolo na vrchu nosiča, sa oddelilo vo výške 1 140 km nad východným pobrežím Afriky. O dve minúty neskôr sa vo výške 1 700 km východne od východného afrického pobrežia oddelilo observatórium Planck. Približne 40 minút po štarte vyslali obe vesmírne sondy pozemnej stanici signály, že sa úspešne oddelili od nosiča a že "žijú". Signály zachytila 35-metrová anténa agentúry ESA, umiestnená v austrálskom mestečku New Norcia. Po zachytení prvých signálov prešli obe sondy pod kontrolu operačného centra ESOC v nemeckom Darmstadte. Obe sondy sú teraz na ceste do virtuálneho bodu vo vesmíre, ktorý astronómovia označujú L2 a ktorý sa nachádza vo vzdialenosti približne 1,5 milióna kilometrov od Zeme, na strane odvrátenej od Slnka. Po približne dvoch mesiacoch začnú obe sondy obiehať (po rôznych dráhach) okolo spomenutého bodu L2. Herschel a Planck sú najzložitejšie vedecké družice, aké kedy boli vyvinuté a zhotovené v Európe. Tieto družice boli vyvinuté priemyselným združením na čele s francúzskou firmou Thales Alenia Space. V združení bolo ďalších sto firiem z Európy a USA. Observatórium Herschel, ktoré je vystrojené najväčším zrkadlom, aké kedy bolo vynesené do kozmu, bude študovať zrod hviezd a galaxií a prachové mračná okolo hviezd. Sonda Planck bude mapovať jemné variácie reliktového žiarenia, ktoré pochádza z obdobia tesne po tzv. veľkom tresku (Big Bang), ktorým sa zrodil náš vesmír.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
