ly. Zo súčasných pomerov v slovenskom hokeji a najmä v jeho vedení je člen Hokejovej siene slávy NHL P. Šťastný podľa vlastných slov maximálne znechutený a médiám už dlhší čas neposkytuje žiadne rozhovory. Bariéru mlčania prelomil tento poslanec Európskeho parlamentu za SDKÚ až uplynulý víkend, keď sme sa s ním porozprávali v Košiciach.
Začiatkom apríla ste sa rozhodli na protest voči pomerom v SZĽH a jeho prezidentovi Jurajovi Širokému vystúpiť z našej Siene slávy. Dokonca Slovan vyhovel vašej žiadosti a váš dres bol stiahnutý aj zo stropu bratislavského zimného štadióna. Máme to chápať tak, že nad slovenským hokejom na čele s jeho prezidentom Jurajom Širokým ste už takpovediac definitívne zlomili hokejku?
- Áno, absolútne som sa od slovenského hokeja odpojil. Nechcem mať s ním nič spoločné, pokiaľ na jeho čele bude takýto živel, podozrivý z kriminálnych činností a navyše ešte aj spolupracujúci s komunistickou ŠtB. Nechcem opakovať ani jeho výsledky počas šafárenia s Harvardskými investičnými fondmi. Hoci sa to vedelo už skôr, po týchto konkrétnych informáciách mal najneskôr v roku 2006 sám odstúpiť. To sa nestalo, a tak slovenský hokej je rukojemníkom J. Širokého. Ten má podchytených ľudí, ktorí hlasujú stále zaňho a boja sa ho. Je to ako perpetuum mobile a nikto ho odtiaľ nevie dostať. Tento človek zneužíva pozíciu v hokeji na moc a obohacovanie sa, čím škodí slovenskému hokeju. Posledný príklad - cez svoje firmy chcel v Bratislave postaviť rovnaký štadión, ktorý stál v Rige cca miliardu vtedajších korún, u nás by to boli 4 miliardy na ten istý projekt. Takíto ľudia by sa mali izolovať od nakladania s verejnými zdrojmi...
Ako je to možné, že hoci minimálne posledné 4 roky zažívame na vrcholných podujatiach prepadáky, vedenie SZĽH zostáva v rovnakej zostave a tvári sa, že je vlastne všetko v poriadku?
- Keď padneme z 3. miesta v dlhodobom svetovom rebríčku na deviate miesto za taký krátky čas, tak asi to nie je náhoda. Mne až srdce plakalo... Keď som začínal pôsobiť pri reprezentácii, Slovensko sa bralo ako súčasť silnej šestky. Keď sa v 90. rokoch 8. alebo 9. miesto hodnotilo ako úspech, ja som stále hovoril, že máme na viac. A dnes sa vynorili opäť tí istí ľudia, ktorí tvrdia, že na vyššie priečky ako okolo toho 9. miesta nemáme. To je obrovská hanba, už len niečo také si myslieť. Zároveň je to signál, že vo vedení SZĽH sú neschopní a nekompetentní ľudia, ktorí sa tam zabetónovali.
Toľko bezmocnosti, hanby a utrpenia si náš hokejový fanúšik nezaslúži"
V podstate by vás to však malo hriať pri srdci, lebo ten strmý pád dolu nastal až po vašom odchode z postu generálneho manažéra našej reprezentácie.
- To nie, mňa to strašne bolí, keď vidím, ktorým smerom ide náš hokej. Na MS do Ruska, kde sme získali v roku 2000 striebro, som dotiahol do mužstva viacerých hráčov, hoci som ešte nebol pri reprezentácii. Spomeňte si, aké fantastické výkony vtedy podával 1. útok s Bartečkom, Handzušom a Šatanom. Vtedy som tých hráčov prosil, vyhrážal sa im, ale prišli. Nič v zlom, ale pozrite si, aké kompetencie má teraz pri mužstve generálny manažér Peťo Bondra. Veď on tam je len ako dekorácia, prakticky nemôže rozhodovať o ničom. Keďže so mnou nikto nechcel ísť do konfliktu, presadil som si vtedy rôzne veci, no mali sme aj výsledky! Pre mňa bolo podstatné, aby sme v mužstve a realizačnom tíme mali tých, ktorí nám pomôžu vytvoriť pohodovú atmosféru v mužstve, ktorá sa prenesie aj do zohratosti tímu s množstvom synergií. Síce už vtedy bol na čele SZĽH J. Široký, ale do hokeja som ho prakticky nepustil. Ja som mal zodpovednosť za A-mužstvo a svoju úlohu som si splnil. Po skončení môjho kontraktu ma v roku 2006 v pomere 7:0 odvolali nejaké nuly vo vedení, ktorých ani nepoznám. Musel som sa zasmiať nad ich argumentmi, že mužstvo potrebuje zmenu...
Hovoríte, že P. Bondra je v slovenskom hokeji skôr dekoráciou. Myslíte si, že aj on si je toho vedomý?
- On má inak postavenú zmluvu ako ja, takže sa dosť obávam toho, že to tak naozaj aj je. Priznám sa, že som s ním už asi poldruha roka nerozprával, takže neviem, ako to on berie. Ale plánujem sa s ním stretnúť a predebatovať si viaceré záležitosti.
Po tohtoročných majstrovstvách sa veľká kritika zniesla aj na trénera J. Filca. Naozaj iba on mohol za naše herné trápenie?
- Pán Filc už moju dôveru stratil na Svetovom pohári v Kanade v roku 2004, keď sme mali najlepšie mužstvo v histórii. Ja som vyskladal tím a spomeňte si, aké strašné výsledky sme dosiahli, ale najmä na to, po akých výkonoch to bolo. Ako generálny manažér som mu dal vtedy šancu, keďže bol tréner majstrov sveta, ale on úplne zruinoval tím, hoci som ho varoval, že s jeho trénovaním veľmi zle dopadneme. Teraz na MS vo Švajčiarsku to bolo podobné. Ten človek vôbec nevie motivovať hráčov a žiaľ, nemá nato, aby trénoval reprezentáciu. Dali sme mu možnosť, aby sa učil, ale... Možno ja som musel odísť zo svojej pozície, aby sa on mohol vrátiť do reprezentácie ako tréner.
So slovenským hokejom nechcem mať nič spoločné, pokiaľ na jeho čele bude takýto živel"
V čom vidíte najväčší problém, že sme sa s relatívne kvalitným výberom nedostali vo Švajčiarsku ani do štvrťfinále?
- Chýbal kolektívny duch, hráči mali zviazané nohy. To, čo som videl, bol jeden veľký kŕč. Je neuveriteľné, ako tréner Filc povedal po vystúpení z autobusu na Slovensku, že sa s chlapcami dohodli, že ukázali 50-60 percent svojho potenciálu. Ak už toto povedal, zabudol dodať, že je to jeho vina, že z nich nevyžmýkal aj zvyšných 40 percent. On ich akoby chcel vyučovať a nútil ich hrať komplikované veci. Chlapci, a to najmä Bartečko s Handzušom, ktorí boli našimi najlepšími, sa neuveriteľne nadreli, ale kde boli ďalší? Veď pol mužstva sa bodovo nepresadilo... Mne tam chýbala taká vlastnosť akoby sa potrhať pre mužstvo. Toto je našou silou, lebo talenty síce máme, ale chcieť niečo bez vôle je nič. Okrem Fínska sme proti silným súperom totálne vyhoreli, najmä na Čechov to s pánom Filcom jednoducho nevieme.
Koho si teda viete predstaviť na Filcovom mieste?
- Nechcem tu hádzať mená, ale minimálne taký Zdeno Cíger by to určite lepšie zvládol. Pán Filc bol podpriemerný hráč v II. lige, aký on má mať cit pre hru? J. Široký a jeho ľudia vo vedení SZĽH sú mafiou, pán Filc sa snaží pôsobiť nestranne, ale za posledné roky jasne ukazuje, že drží Širokému chrbát a má z toho veľký osoh.
Viacerí fanúšikovia majú pocit, že aj vaše spory s J. Širokým stoja za tým, že v posledných rokoch sa čoraz viac našich hráčov z NHL začína z rôznych dôvodov ospravedlňovať z reprezentačných akcií. Niektorí si myslia, že vás tým nepriamo podporujú v boji proti J. Širokému...
- Je nezmysel, aby niekto na MS neprišiel preto, lebo ja mu poviem, aby tam nechodil. Vedel som ovplyvniť hráčov, aby chodili na MS. Možno mali predo mnou nejaký rešpekt, možno to občas bol z mojej strany na nich aj nátlak, nech prídu hrať za reprezentáciu, hoci niektorí ozaj nemuseli. Hlavne som poznal všetky detaily z pozadia fungovania klubov NHL, ich generálnych manažérov a podobne. Napríklad som vybavil príchod zraneného Paľa Demitru na MS 2003. Keby vtedy neprišiel na zápas o 3. miesto s Čechmi, nemáme bronzovú medailu. Neviem, či by v takom stave, v akom bol vtedy, prišiel teraz za takých okolností do mužstva. Vtedy bola v mužstve taká 'vodivá' atmosféra na ceste k úspechu.
Prečo však hráči nechcú teraz reprezentovať a zrazu majú zdravotné problémy a osobné dôvody, o ktorých nikto až do MS nevedel?
- Neviem, či nechcú, ale ťažko presvedčíte niekoho, aby išiel hrať niekde, kde nemá 100-percentnú dôveru a vidí, že tam nie sú kompetentní ľudia na kompetentných miestach. Predtým nám závideli Rusi, Fíni, Američania a Švédi, že chlapci z NHL, pokiaľ nemali ozaj vážne zdravotné problémy, tak prišli s radosťou hrať. Porovnajte si to, aké je to teraz.
Čiže, ak by ste tento rok boli generálnym manažérom vy, mali by sme v mužstve viac hráčov z NHL a lepší tímový duch?
- Myslím, že áno a aj tých hráčov by zrejme prišlo viac... Aj tréneri by mužstvo viedli ináč, hráči by neboli zaťažovaní nezmyselnými taktickými pokynmi. Ako keby robili všetko preto, aby atmosféra v mužstve nebola ideálna a nestmeľovali tím. Možno oni ani nechceli rozdeľovať tím, ale jednoducho to tréneri nevedia. Hráči idú tam, kde sú úspechy, kde sa tešia a je tam dobrá partia.
Košičania V. Lukáč a I. Liba sú takisto ako vy veľkými kritikmi súčasných pomerov v hokeji ako aj v našej reprezentácii. Nielen však vidia, že sa ani po neúspechoch nič nedeje...
- Môžeme si hovoriť čokoľvek, ale v slovenskom hokeji je všetko zabetónované a všetkých nás tu majú za rukojemníkov. Tu pomôže iba radikálna zmena v celej spoločnosti. Ľuďom na čele SZĽH bol hokej ukradnutý a išlo im len o svoje záujmy, čo je celkom dobre vidieť.
Je možné, že sa naplnia aj tie najhoršie obavy slovenských fanúšikov, ktorí otvorene hovoria o tom, že o pár rokov môžeme zostúpiť z elitnej kategórie MS?
- Možné je všetko... Ale ja si myslím, že náš hokej má ďaleko na viac. Máme históriu, kultúru a verím, že po tom bahne, v ktorom sme teraz, ešte zažijeme renesanciu. Toľko bezmocnosti, hanby a utrpenia si náš hokejový fanúšik nezaslúži. Stáva sa, že môžeme zahrať jeden zápas zle, možno jeden turnaj. Ale aby sme štyri roky za sebou zažívali také hokejové utrpenie... Neviem, či sa to budúci rok obráti na olympiáde, ale príliš tomu neverím. Na OH 2006 v Toríne sme mali tím na zlato, skvele sme zahrali v skupine, nevyšiel nám len jeden zápas s Čechmi. Vtedy bolo radosť pozerať sa na náš tím, no, žiaľ, prišli zásahy zhora, ktoré ovplyvnili pohodu v mužstve.
Zatiaľ ste v podstate na nikom nenechali suchú nitku. Kde sa však dajú nájsť východiská toho, aby sa slovenský hokej mohol vrátiť tam, kde sme boli ešte napr. pred 5 rokmi?
- Jednoznačne vo voľbách. Náš hokej smrdí od hlavy, a preto to celé treba vyčistiť. To však môže vyčistiť iba štát, ktorý to celé financuje. Momentálne je to však len utópia, keď sa pozrieme na to, ktorá strana na Slovensku vládne a s kým v jej vedení je J. Široký vo viac než priateľskom vzťahu. Veď toho človeka nie je nikde v médiách ani len vidieť, neviete ho zohnať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
