veriteľných 17 percent, nemusí byť jednoduché, eurooptimistickú väčšinu sa rozhodli podporiť aj euroskeptici.
Memorandum o spolupráci, ktoré podpísal Vladimír Palko s Declanom Ganleyom, je presne ten moment, keď sa aj každý, hm, euromelancholik, musí chytiť za nos. Ganley je významná figúra posledného roka či dvoch, ktorý si predplatil večnú slávu úspešnou kampaňou v Írsku proti Lisabonskej zmluve, kde dosiahol víťazné "nie" v referende. Je teda pravda, že ide o skvelého politického marketéra, akými koalícia KDS-OKS rozhodne neoplýva. Tým sú však vyčerpané nielen všetky Ganleyho pozitíva, ale aj prevažná väčšina toho, čo slovenských skeptikov ideologicky s írskym gerojom spája. Hnutie Libertas.eu, ktoré založil a s ktorým takto KDS-OKS nadväzujú spoluprácu (partnerstvo??), je totiž vôbec prvá takpovediac paneurópska strana. Ideu jej zakladateľa prezrádza okrem iného veta, že "federálna Európa je veľmi dobrá myšlienka", ktorú vyslovil už dávnejšie. Nič proti názoru, je legitímny ako každý iný. Problém s Ganleyom, teda prvý, akurát je, že slovenskí kritici dnešnej podoby EÚ, ktorých by akože KDS-OKS chceli zastupovať, to vidia inak a môžu byť zneistení, či svojou voľbou nepodporia do budúcna napr. aj priamo voleného európskeho prezidenta. Pretože jedinou výhradou Ganleyho k "predsedovi rady EÚ", ktorý je v dnešnej zmluve z Lisabonu, je to, že ho nevolí priamo ľud...
Druhý problém s Ganleym je v tom, že celý Libertas.eu, tak ako ho vytvoril naprieč Európou, je znôškou skrachovaných, pomätených a inak excentrických politických živlov. Pre podporu tvrdenia (ktoré na Slovensku netreba ani živiť), že presne to je spoločnosť, z ktorej ani Palko a spol. nevyčnievajú, sa nedalo ani viac urobiť, než podpísať zmluvu s hnutím, ktoré napr. v Poľsku reprezentuje supervyšinutá Liga poľských rodín, či v Česku na prvom mieste kandidátky aktér najbizarnejšieho škandálu v dejinách krajiny a na druhom právoplatne (krátenie daní) odsúdený Vladimír Železný.
To jediné, čo slovenských konzervatívcov a Ganleyho dáva dokopy, je odpor k Lisabonskej zmluve. Na tej Írovi prekáža najmä fakt, že kompetencie si do Bruselu prenášajú politici sami a nie ľud v referende. To je na dlhú debatu. Na stručný záver je poznanie, že nech by bol Lisabon akokoľvek socialistický, byrokratický a nedemokraticky presadzovaný, pre ozajstných konzervatívcov nemôže byť spojivom takpovediac s hocikým. Presne tak, ako je účelová a zavádzajúca propaganda, že ak nebude schválený Lisabon, je koniec Európy, presne tak je smiešna antitéza o konci sveta a demokracie po schválení Lisabonu. Nie je jasné, na čo to KDS-OKS bolo treba (radšej nešpekulujme), ale ak chceli tých štyroch skeptikov, čo by ich volili, poslať 6.júna na záhradku namiesto k urne, tak ťah Ganleym nebol najhorší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.