ROŽŇAVA. Fanúšikovia veteránov v Gemeri sa spojili a v minulom roku založili občianske združenie Auto Veteran Gemer.
"Myšlienka na vytvorenie združenia tu bola už dávnejšie, len sa to rôzne naťahovalo. Nakoniec sme sa dali traja dohromady a urobili sme ho. Nechceli sme, aby fungovalo len v meste Rožňava, ale aby sme podchytili aj ľudí v regióne Gemera. Členov tak máme aj z Revúcej či Tornale. Preto aj ten názov," začal predseda Auto Veteran Gemer Rastislav Mariňák.
Členom len na odporúčanie
Členov nie je zatiaľ veľa, pretože v klube preferujú skôr kvalitu pred kvantitou. Už pred vznikom združenia v júli minulého roku a jeho registrovaním v Asociácii historických vozidiel SR sa viacerí z členov poznali. "Vedeli sme o sebe. Oslovili sme aj ďalších ľudí, o ktorých sme vedeli, že majú historické vozidlá," pokračoval R. Maliňák. K zakladajúcim členom tak patria okrem neho Peter Miščík a Ján Keder. Spolu ich je jedenásť a hoci sú roztratení po celom Slovensku, spája ich to, že sú rodákmi z Gemera.
Združenie sa chce rozširovať, nie však za každú cenu. "Máme takú zásadu, že nový člen prichádza na odporúčanie kmeňového člena. Máme záujem o ľudí, ktorí v združení chcú aj aktívne pracovať. Dokonca nie je podmienkou byť vlastníkom historického vozidla," vysvetlil R. Mariňák.
O čulej práci združenia svedčí aj to, že na predposledný májový víkend pripravili v Rožňave v spolupráci s mestom I. ročník medzinárodného stretnutia historických vozidiel "Gemer 2009". "Ľudia sa radi pozerajú na historické autá. Ja sám ich dokážem hodiny obdivovať. Okrem zrazov je ich ťažké niekde uvidieť. Je to vidieť aj na tom, koľko zvedavcov príde na zrazy, potešia aj deti," uviedol R. Mariňák.
Nie každé staré auto je veterán
Za historické vozidlo sa považuje také, ktoré má viac ako 25 rokov. Vek je však len jednou z podmienok. "To, že mám staré auto, neznamená, že je aj historické. Vozidlo musí mať registračnú kartu historického vozidla. Dôležité je aj to, že sa nesmie používať bežne. Len na zrazoch či pretekoch," vysvetlil R. Mariňák. Z tohto vyplýva, že zbieranie veteránov nie sú len hodiny v garáži, ale aj veľa času stráveného na internete či v knižnici. Navyše, auto je oveľa cennejšie, ak má aj pôvodný technický preukaz či inú dokumentáciu.
V súčasnosti, keď väčšina ľudí hľadá nové autá, je návrat k starým trochu nezvyčajný. "Je to pravda, ale každý máme svoj šport. Niekto hrá futbal, iný tenis. V našom združení sú zasa ľudia, ktorí majú vzťah k historickým autám. Je zaujímavé skúmať, akou technológiou a múdrosťou to dokázali vyrobiť," prezradil R. Mariňák.
Z Čiech i Ameriky
Autá sa k zberateľom často dostávajú v zlom "šrotovom" stave. "Opraviť je ich hotové umenie. Problémy sú aj s náhradnými dielmi, ale na autá z bývalého Československa je ich, najmä v Čechách, ešte dosť. Konečným cieľom je zreštaurovať auto tak, aby sa čo najviac priblížilo originálu," povedal R. Mariňák.
Okrem hľadania náhradných dielov či ich výroby narážajú zberatelia aj na ďalší problém. "Myslím si, že pri tomto koníčku je najťažšie nájsť si dostatok času. Pretože ho vyžaduje veľmi veľa a v dnešnej dobe je to veľmi ťažké," pripojil sa Attila Ondrej. Vo svojej zbierke má viacero zaujímavých modelov. Určite najcennejšie sú dva Fordy priamo z USA. "Chcel som mať exemplár, ktorý je jedinečný," priznal sa A. Ondrej.
Ich cesta na Slovensko nebola až taká zložitá, len časovo náročná. "Hlavne to chcete urobiť legálne. Vyžiadalo si to kopec administratívy, pretože z Ameriky sa dá odviezť len také auto, ktoré má kompletnú dokumentáciu a týmto, bohužiaľ, chýbala," opisoval peripetie A. Ondrej. Na druhej strane boli Fordy T v celkom prijateľnom stave. "V Amerike majú svoju históriu, ľudia k nim majú kladný vzťah a nájde sa množstvo náhradných dielov. Je to niečo také, ako u nás opravovať škodovky."
Vo svojej zbierke delí autá na najcennejšie a najobľúbenejšie. Spomínané fordy patria k tým cenným. "Asi každý zberateľ má najobľúbenejšie to prvé auto, alebo to, ktoré zreštauroval vlastnými rukami. Pre mňa je najmilším velorex a klasická felicia. Je to taká nejaká nostalgia, každý si rád zaspomína, vráti sa do iných čias, ktoré boli možno lepšie, možno horšie," zafilozofoval si A. Ondrej.
Hľadanie
Nové prírastky do zbierok sa dostávajú rôznymi cestami. Zberatelia sledujú inzeráty, občas dajú tip známi, či niekedy pomôže aj náhoda. "Na dedine sa občas nájdu zaujímavé kusy, no stáva sa, že majitelia majú k nim srdcový vzťah, tak sa s nimi nechcú rozlúčiť. Zub času však na týchto autách pracuje a je možné, že o pár rokov z nich nič neostane. Ešte horšie je to v prípade, ak sú to nejaké zahraničné autá," načrtol R. Mariňák.
"Myslím si," pridal sa A. Ondrej, "že niektorí ľudia si ich nechávajú, ale nedokážu si oceniť, čo im dlhé desaťročia stojí na dvore. Záleží potom na nás zberateľoch, či ich nájdeme a dostanú sa do lepších rúk. Je to však vždy príjemný pocit, keď človek nájde nejaký zaujímavý kus."
Sny
Členovia združenia sa vo svojom zberateľstve orientujú rôznymi smermi. Revúčania dávajú prednosť skôr peugeotom, v Tornali sa zbierajú motocykle. "Cenný je napríklad Peugeot 403 s naftovým motorom, vo svojom období bol prvým peugeotom na naftu. Rozdelené je to skôr podľa typov vozidiel. Ja sa napríklad venujem československým vozidlám," poznamenal R. Mariňák. Má Pragu Piccolo z roku 1938, sedan Škodu 1201 z roku 1956, no jeho snom je kabriolet Škoda Tudor. "No zháňa sa ťažko," podotkol R. Mariňák.
Vysnívaný model má aj A. Ondrej, no prednosť by dal niečomu inému. "Chcel by som skôr, aby som tie veterány, čo mám, mal zreštaurované v dokonalom stave. A ten sen? Chcel by som mať klasického starého jaguára, ale ten je v súčasnosti už finančne veľmi náročný."
Aj traktory majú svoje čaro
Pri slovnom spojení historické vozidlo si ľudia zvyčajne predstavia iba osobné autá. No je tu aj iná kategória. Sú to pracovné vozidlá. Zbierajú sa sanitky, požiarnické autá. Svoje neodškriepiteľné čaro určite majú staré traktory ešte spred druhej svetovej vojny či z obdobia tesne po nej.
"Jeden sme objavili čisto náhodou, tak sme sa rozhodli, že si ho vezmeme. Perličkou je, že možno aj päť rokov nebol naštartovaný. Naliali sme naftu, dali akumulátor a on naštartoval. Už prvá jazda zanechala dojem. Je atraktívne povoziť sa na traktore," zaspomínal A. Ondrej. "Je to zaujímavé tým, že idete oveľa pomalšie a sledujete svoje okolie oveľa viac ako z bežného auta. Jednak sedíte vyššie, vidíte tak veci zhora, idete pomaly a máte čas na všetko. Je to dobrý relax, dobre to pôsobí na psychiku. Upokojí to človeka. A tiež ostatní vodiči sú tolerantní a uhýbajú nám, máme teda dostatok priestoru," usmial sa A. Ondrej.
Traktory zbierajú spolu s bratom. "Najprv sa urobil jeden, potom druhý, aby sme sa mali na čom voziť. Je to celkom iný pohľad na svet," potvrdil bratove slová. Čím je to iné? "Treba sa previezť a ináč vidíte svet. Je to čosi podobné ako pohľad z konského chrbta," doplnil.
Jeden je Zetor 25, druhý Škoda 30 z roku 1949. "Zvláštne je to, že štartuje na benzín a potom prepínate na naftu. Je to zriedkavý motor, ktorý ide na dve palivá. Bol už vyrábaný pred vojnou," uzavrel Otto Ondrej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
