Aj jednotlivé stavby, ktoré predstavujeme v tomto seriáli, sa snažím uvádzať "inovatívne", aj keď sa mi to možno nie vždy darí. Inovácia v tejto časti seriálu spočíva v tom, že v úvode neprezradím, kde leží mesto, ktorého modernú architektúru tu predstavujeme. Stavím sa, že len veľmi málo čitateľov vie, kde tá Astana vlastne leží.
Hlavné mesto od roku 1997
No, na úvod predsa len jedna malá pomôcka: Astana sa v roku 1997 stala hlavným mestom krajiny, ktorá získala nezávislosť v decembri roka 1991. Nové hlavné mesto sa začalo búrlivo rozvíjať. Zatiaľ čo v roku 1999 mala Astana necelých 300 000 obyvateľov, začiatkom tohto roka žilo v meste už trištvrte milióna obyvateľov. Prognózy hovoria, že miliónovým mestom by sa Astana mohla stať v roku 2030.
Autorom plánu Kisho Kurokawa
Pôvodné urbanistické plány novej Astany sú dielom už nežijúceho slávneho japonského architekta Kishoa Kurokawu. Podľa týchto plánov vznikajú v meste celé nové štvrte, medzi inými aj diplomatická štvrť so sídlami zastupiteľstiev mnohých krajín. Výstavba týchto moderných rezidenčných a administratívnych štvrtí by mala byť ukončená v roku 2030, aj keď súčasná hospodárska kríza by mohla tieto plány narušiť a výstavbu spomaliť.
Pyramída mieru
Jednou z najzaujímavejších i najkrajších moderných budov v Astane je Pyramída mieru a zmierenia (často nazývaná len Pyramída mieru). Túto pyramídu navrhol svetoznámy britský architekt Sir Norman Foster. Pyramída má slúžiť ako centrum, v ktorom sa stretávajú rôzne viery – judaizmus, islam, kresťanstvo, budhizmus, hinduizmus, taoizmus a ďalšie. Foster vraj dlho hľadal tvar, ktorý by nebolo možné spájať so žiadnym zo spomenutých náboženstiev, a našiel ho práve v pyramíde. Moderná pyramída v Astane má podstavu o rozmeroch 62 m x 62 m a je vysoká 62 metrov.
Trojuholníky zo skla a granitu
Vonkajšie strany pyramídy sú tvorené piatimi radmi trojuholníkov so stranou dĺžky 12 m. Tri spodné rady sú pokryté granitovými tabuľami, vrchné dva rady sklom. Jeden z veľkých problémov, ktoré sa museli pri navrhovaní pyramídy vyriešiť, súvisel s tým, že budova musí bez poškodenia zniesť teplotný rozdiel až 80 stupňov – v Astane totiž kolíše teplota od mínus do plus 40 stupňov. To vedie k tomu, že budova sa v lete "zväčší" lineárne až o 30 cm. Nosná konštrukcia pyramídy je zhotovená z oceľových rúr.
V podzemí aj opera
Samotná pyramída síce vyčnieva z terénu, ale je postavená na štvorcovej betónovej budove, ktorej pôdorysné rozmery sú 96 m x 96 m a výška je 15 m. Okolo tejto spodnej budovy je však nahrnutá zemina, takže tvorí vlastne akési podzemie pyramídy. V tomto podzemí je opera s hľadiskom pre 1 500 divákov, Múzeum národnej histórie, Výskumné centrum svetových náboženstiev a knižnica s náboženskou literatúrou. Pod vrcholom pyramídy je kruhová zasadacia miestnosť, ktorej vzorom bola miestnosť, v ktorej zasadá Bezpečnostná rada OSN. Táto miestnosť s 200 sedadlami je určená na pravidelné konferencie predstaviteľov rôznych svetových náboženstiev.
Utajené náklady na výstavbu
O obrovských rozmeroch pyramídy v Astane svedčí aj to, že jej vnútorný priestor má väčší objem ako má londýnska katedrála sv. Pavla či istanbulský chrám (dnes múzeum) Hagia Sophia. Technickou zaujímavosťou pyramídy sú výťahy, pohybujúce sa šikmo, pozdĺž vnútornej steny (podobne ako šikmý výťah v "nohe" Eiffelovej veže). Pyramída mieru bola slávnostne otvorená v septembri 2006, pričom náklady na jej výstavbu sú dobre stráženým štátnym tajomstvom.
Veža Bayterek
Dominantou a symbolom mesta je monumentálna veža Bayterek. Tvar tejto veže má znázorňovať mystický strom života a čarovného vtáka šťastia. Tento vták, nazývaný samruk, položil svoje vajíčko do trhliny medzi dvomi vetvami. Veža má výšku 105 metrov a jej nosnú časť tvorí tenká rúra, obklopená mrežovitou a nahor sa rozširujúcou štruktúrou, pripomínajúcou korunu stromu. Na vrchole rúry je umiestnená pozlátená guľa priemeru 22 metrov (symbolické vtáčie vajíčko). Vo veži je vo výške 97 metrov vyhliadková plošina, z ktorej je dobrý výhľad na nové, moderné štvrte Astany. Výška 97 m bola zvolená preto, aby pripomínala rok 1997, v ktorom sa Astana stala hlavným mestom.
Islamské centrum
Ďalšou modernou stavbou v Astane je Islamské centrum. Toto centrum bolo vybudované v roku 2005 a jeho výstavbu sponzoroval katarský emir. Centrum pozostáva z mešity, knižnice a medresy (čosi ako islamská univerzita). Mešita má štyri minarety, vysoké 63 metrov, kupola mešity je vysoká 43 metrov. Do mešity sa vojde okolo 5 000 veriacich. Ďalšou pozoruhodnou stavbou v Astane je prezidentský palác Ak Orda.
Obloženie z talianskeho mramoru
Táto päťposchodová budova je postavená z monolitického betónu a jej výstavba bola ukončená v roku 2004. Budova má celkovú výšku 80 metrov a je obložená talianskym mramorom, pričom hrúbka mramorových platní kolíše od 20 cm do 40 cm. V paláci, ktorého celková podlažná plocha je 36 720 štvorcových metrov, je aj mramorová sála na oficiálne prijatia zahraničných predstaviteľov i zlatá sála na jednania a súkromné rozhovory. Už čoskoro sa však hlavnou dominantnou Astany stane ďalšia unikátna stavba, ktorú tiež navrhol už spomínaný Sir Norman Foster. Ide o zábavné centrum Khan Shatyry, ktoré má tvar obrovského stanu, vysokého 150 metrov.
Váži 2 000 ton
Na nosnom stĺpe v tvaru trojnožky bude na sústavách lán zavesená strecha z priehľadného plastu ETFE. Pôdorys tohto obrovského stanu má tvar elipsy, ktorej dlhšia os meria 200 metrov. V tomto unikátnom stane s plochou 100 000 štvorcových metrov budú obchody, zábavné podniky, minigolf, pláž, riečka s člnmi a ďalšie atrakcie. V decembri minulého roka bol vztýčený nosný stožiar hmotnosti 2 000 ton, výstavba centra Khan Shatyry by mala byť ukončená v júli tohto roka. No, neviem či ste vydržali čítať až doteraz bez toho, aby ste sa medzitým nepozreli do nejakej encyklopédie či na internet.
Hlavné mesto Kazachstanu
Už to ale odhalím aj tu: Astana prevzala v roku 1997 od Almaty (kedysi Alma-Ata) žezlo hlavného mesta Kazachstanu. Astana stojí na mieste, na ktorom jednotka sibírskych kozákov založila v roku 1824 veľkú pevnosť. Z nej vyrástlo mesto Akmolinsk, ktoré bolo v roku 1961 premenované na Celinograd. Keď Kazachstan získal v roku 1991 nezávislosť, mesto bolo premenované na Aqmola a keď sa toto mesto stalo hlavným mestom, dostalo terajší názov Astana. Po Kurokawovej smrti sa hlavným plánovačom Astany stal Vladimir Laptev, ktorý chce z Astany spraviť čosi ako Berlín v eurázijskom štýle.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
