Okrem veľkého gotického kostola s hodnotnými freskami, blízkej renesančnej zvonice, románskeho kostolíka na cintoríne, či kláštora piaristov a množstva renesančných meštianskych domov, sa zachovali taktiež fortifikačné stavby. Ide o mestské hradby, na ktoré bol napojený hrad.
Umiestnenie
Obranné zariadenia mesta sa rozprestierali okolo jeho starého centra, na ľavobrežnej terase stredného toku rieky Poprad (558 - 567 m n. m.), kde pri starej obchodnej ceste do Poľska Podolínec vznikol. Mestský hrad ležal na jeho západnom okraji. Umiestnenie opevnenia na ochranu prosperujúceho mesta bolo vhodné, pričom mesto bolo ešte chránené korytom Popradu z juhu a východu.
Historicko-stavebný vývoj
V archívnych záznamoch sa hrad prvýkrát spomína až v polovici 15. storočia, keď v okolí operovali bratrícke vojská. Hradby sú písomne doložené z roku 1408. Obidve opevnenia však fungovali už skôr. Prvé fortifikačné objekty v meste sa uvádzajú už r. 1292, keď Podolínec získal povolenie opätovnej výstavby opevnenia. Predošlé obranné zariadenia s priekopami zrejme poškodili Tatári ďalšími nájazdmi r. 1287. Kamenné hradby stáli určite už r. 1408, keď Podolínec dostal právo výstavby hradu v "múrmi opevnenom meste". Pevnosť vybudovali potom v priebehu polovice 15. stor. V 16. a 17. stor. objekt prestavali a značne rozšírili. Neskôr slúžil ako sídlo hospodárskej správy dedín patriacich do podolínskeho hradného panstva. Podľa dobového opisu z 18. stor. pozostával hrad až zo štyroch podlaží. V 20. stor. boli jeho priestory ešte viac prebudované a rysy fortifikácie úplne vymizli. Hradby začali chátrať od 18. stor. po strate významu.
Stredoveká mestská pevnosť mala rozmery 70x40 m. Predstavoval ju palác a blízke hospodárske budovy, ktoré boli obohnané kamenným obranným múrom s bránou a vežou. Tento komplex bol tak opevnený aj proti vnútrajšku mesta samostatným opevnením nadväzujúcim na mestské hradby.
Hradby ohraničovali stredoveké mesto lichobežníkovým tvarom. Do 10 metrov vysokých múrov s nižším parkanovým múrom boli zakomponované podkovovité a hranolové do vnútra otvorené alebo zatvorené bašty a dve hlavné brány (Dolná a Horná). Opevnenie posilňovala vodná priekopa, napájaná z ramena rieky Poprad. Cez priekopu viedli padacie mosty.
Dnešný stav lokality
Podolínsky hrad stál na mieste dnešného mestského úradu a na parcele východne od neho. Budova úradu je o jedno poschodie nižšia ako pôvodný hrad, no sú v nej obsiahnuté múry hradného paláca. Základy veže boli odkryté a zachovali sa taktiež hradbové múry, na ktoré bol palác napojený.
Z mestských hradieb zostal súvislý pás na juhu mesta. Na západnom a východnom okraji sa zachovali parciálne, no v pôvodnej výške. Sú v nich však pozorovateľné detaily (strieľne a ochodze). Brány boli zbúrané, ale ostalo až osem bášt. Najlepšie sa dochovali tri podkovovité bašty južne a jedna severne od bývalej dolnej brány a ďalšie štyri v blízkosti piaristického kláštora. Dve strážne veže hornej brány a bašta pri vstupe do kláštora boli zrekonštruované.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
