o reprezentanta.
PREŠOV. Športová výprava študentov vyrazila do Černobyľu 2. mája 1986, teda iba šesť dní po výbuchu reaktora. Oficiálne sa zúčastnili turnaja k 41. výročiu oslobodenia nad fašistami. Z východu boli vo výprave traja študenti. Pavol Bicák, rodák z Veľkého Šariša, má dnes 59 rokov. V inkriminovaný čas už bol ženatý a mal tri deti. Tvrdí, že výprava do Černobyľu ho zdravotne poznačila na celý život.
Odchádzalo mu telo
"Po niekoľkých rokoch som začal mať zdravotné problémy. Znenazdajky sa môj stav rapídne zhoršil. Prestali fungovať kĺby, nohy, zažívacie ústrojenstvo, štítna žľaza, sluch a iné orgány. V dôsledku invalidity som musel prestať vykonávať pracovné výkony. O športe, ktorému som sa venoval, ani nehovoriac," spomína Prešovčan Pavol Bicák.
Je jedným z mála športovcov 18-člennej zväzáckej delegácie na šesťdňovom športovom zápolení na Ukrajine, ktorý ešte žije. "Vtedy sme nevedeli, čo sa v Černobyle stalo. Nejaké šumy síce boli, ale nikto im nevenoval pozornosť. Došlo nám to až po rokoch," hovorí P. Bicák a ukazuje na svoju nohu: "Je ako špongia, môžem do nej spraviť diery. To je dôsledok Černobyľu..."
Padol na dno, nemal peniaze, ani lieky
Pavol Bicák pracoval 33 rokov v plemenárskom podniku ako opravár, sústružník a zvárač. Po tom, čo sa mu zhoršil zdravotný stav, išiel do čiastočného invalidného dôchodku. Medzičasom sa aj rozviedol. A peňazí bolo málo, dôchodok neprekročil výšku 3 500 Sk (116 eur) mesačne. Chvíľu si privyrábal ako správca jazdeckého areálu, neskôr ani to. Navyše v roku 2004 prišiel aj o čiastočný invalidný dôchodok. "Padol som na dno. S kopou chorôb, bez peňazí a liekov mi hrozilo, že prídem aj o strechu nad hlavou. Podržali ma moje deti, ktoré zaplatili dlh," vraví.
Kráľ diskoték
V rámci aktivačných prác robil maséra, privyrábal si aj ako zabávač. "Občas som robil zo seba šoumena," priznáva abstinent a nefajčiar Pavol Bicák, ktorý tancoval na diskotékach. Ľudia sa bavili, majitelia mu dali nejakú korunu a jemu ako rodenému šoumenovi to nevadilo: "Mladých mám rád, myslím, že aj oni mňa. Po celý život som robil aj v našom podniku s mládežou, organizoval som rôzne podujatia. Tancovať viem, napokon, tanec je tzv. Bachova terapia, keď je človek psychicky na dne. Keď som videl, že to ľudia žerú, bavilo ma to. Mladí ma potom zdravili aj na ulici. Deťom sa však nepáčilo, čo robím."
Deti ho podržali
Na svoje deti je pán Bicák právom hrdý. Najstaršia Nikol má už sedemročného syna, vydala sa za známeho prešovského zvukového technika, spravila si vysokú školu a na nej aj pracuje. Najmladší Patrik je slobodný a robí v Nemecku. Najznámejším potomkom je 29-ročný Mário Bicák, známy futbalista. Hrával za Ličartovce, Košice, teraz je v maďarskom Győri a odohral už aj niekoľko zápasov za slovenskú reprezentáciu. Oženil sa a má dcéru. "Nebyť mojich detí, som hotový," nedá dopustiť na svojich potomkov P. Bicák, ktorému prekáža, že sa štát nezaoberá odškodnením ľudí postihnutých černobyľskou tragédiou.
"Nechcem veľa. V januári budem mať 60 rokov a chcel by som ísť aspoň do predčasného dôchodku." Stačilo by mu vraj 266 až 300 eur (8 až 9-tisíc korún). V súčasnosti poberá 169 € (5-tis. Sk) za čiastočnú invaliditu, začal tiež dobrovoľnú činnosť v domove sociálnych služieb na Volgogradskej. Na šesť mesiacov sa tam dostal cez úrad práce. "Je to štvorhodinový úväzok, ale človek tam trávi viac času, lebo si na tých ľudí jednoducho zvykne, aj oni naňho. Škoda, že je to na dobu určitú. Práve vtedy, keď si tí klienti vybudujú k tým, čo im vypomáhajú, určitý vzťah, musia sa s nimi rozlúčiť."
Pomohla kaplnka a homeopatia
Pavol Bicák je optimista. Hovorí, že od pomalej smrti ho zachránili dve veci. Kaplnka na Sekčove a homeopatia. Práve pri kaplnke stretával denne jedného človeka, ktorý mu raz povedal, že vyzerá hrozne. A odporučil homeopatickú liečbu. Zabrala. "Najprv sa mi odblokoval mozog, postupne naskakovali ďalšie časti," potvrdzuje P. Bicák, ktorý sa nevzdáva nádeje na lepší život.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
