iviedli k pádu vlády, vytvárali idoly.
Štyri dni pred koncom roku 1895 bolo prvé verejné premietanie filmu pre verejnosť. V roku 1855 sa vybral na voze ťahanom koňom prvý tlačový fotograf, Angličan John Fenton na Krym, aby fotoaparátom zaznamenal vojnu medzi Ruskom a spojeneckými britsko-francúzskymi armádami.
Na začiatku bola fotografia
Asi nič iné než film nemôže tak verne charakterizovať ducha nášho storočia, aj napriek tomu, že filmové premietanie sa uskutočnilo pred 114 rokmi. Boli to bratia Lumiérovci, ktorí priniesli svetu jeden z najpríťažlivejších vynálezov, ktorým prekonali Edisona a jeho kinematoskop. Jeho vynálezy sa považovali za najužitočnejšie popri príťažlivých napr. zaznamenávajúcich zvuk. Edison dokonca uvažoval o zvukovom sprievode filmu, ale na prvý zvukový film museli diváci čakať do roku 1927. Svoj kinematoskop považoval Edison iba za hračku.
Bratia Lumiérovci začali ako veľmi mladí pracovať vo fotografickom štúdiu v Lyone, ktoré zriadil ich otec Antoine Lumiére. Vďaka ich nápadom a podnikavosti sa štúdio rozrástlo na prosperujúci obchod s fotografickým materiálom. Keď sedemnásťročný Louis prišiel na novinku vo fotografii, akou bola suchá doska, nielenže spôsobila senzáciu ale priniesla mu úspech aj finančné zabezpečenie pre rodinu na desaťročia. V roku 1877 bola už z fotografického štúdia s obchodom veľká továreň, kde začali bratia Lumiérovci vyrábať filmové zvitky. Boli na čiernobiele snímky a preto začali uvažovať o farebnej fotografii.
Vráťme sa k Johnovi Fentonovi. Bol vlastne prvým fotoreportérom, ktorý priniesol snímky z vojny, zaznamenané na sklenených doskách. Bolo ich 350. Čas expozície bol dlhý a preto nemohol Fenton fotografovať zábery z bojov. Zameral sa na miesta bojov, na tábory vojakov či utečencov a územia, ktorými armáda prechádzala. Vo voze mal celé fotografické vybavenie i miesto na spanie. Bol to akýsi predchodca karavanu. Celú cestu sponzorovalo vydavateľstvo Thomas Aqnew & son z Manchestru, čo sa mu vyplatilo. Prvé noviny na svete, ktoré uverejnili fotografie, boli Daily Mirror.
V ďalších desaťročiach po Fentonovi tlačový fotograf Mathew Brady zaznamenal na fotografické dosky americkú občiansku vojnu. Až začiatkom 20. storočia nahradil dosky zvitkový film.
Edisonov kinematoskop
Edison bol génius. Mnohé svoje vynálezy považoval za hračky na pobavenie, bez väčšieho úžitku. Za užitočný považoval kuchynský robot. Nie však vynález, na ktorý prišiel vďaka myšlienkam Angličana, inžiniera Laurieho Dicksona. Bol to spomenutý kinematoskop a preto si ho dal patentovať iba v Amerike. V roku 1894 sa uskutočnilo z neho premietanie v Paríži a Edisonovi ani nenapadlo, že by sa ho mohlo zúčastniť aj väčšie množstvo divákov. Preto nepokračoval v jeho zdokonaľovaní. Veľkou nevýhodou kinematoskopu bola jeho váha a veľkosť, dalo sa nakrúcať iba v interiéri s frekvenciou 48 obrázkov, čo vyžadovalo veľkú spotrebu filmového materiálu.
Za hračku nepovažovali kinematoskop bratia Lumiérovci. Ich otec sa zúčastnil na premietaní v Paríži a týmto vynálezom bol ohromený, pričom nadobudol presvedčenie, že jeho synovia by mohli Edisonov vynález zlepšiť. Preto im priniesol kúsok filmu. Presvedčenie otca Antoine Lumiéra dostalo konkrétnu podobu a historický objav sa vydal do sveta potom, ako rok po premietaní v Paríži predstavili tiež v Paríži 33 divákom desať kratučkých filmov.
Štart kinematografie
Prvé filmové predstavenie na svete pre verejnosť v roku 1895 sa uskutočnilo v podzemí kaviarne Grand Café na Boulevarde des Capusines za 1 frank vstupného. Medzi desiatimi filmami boli ohromujúce zábery približujúcej sa lokomotívy.
Louis Lumiére počas jednej noci vymyslel nový prístroj, k čomu mu poslúžil ako inšpirácia šijací stroj. Svet dostal nekonečnú slučku filmového pásu. Bola to malá päťkilogramová skrinka s troma funkciami - ako kamera, ako laboratórium na spracovanie filmu a ako premietačka. Tento doslova zázrak umožnil v jeden deň doobeda nakrúcať na ulici, na obed film spracovať a večer ho premietať obecenstvu. A týmto prekonali Lumiérovci Edisona. Tridsaťjedenročný Louise a tridsaťtriročný August si ešte v tom roku - 13. februára 1895 dali patentovať "mechanizmus k nakrúcaniu a premietaniu chronofotografických záberov" pod názvom cinématographe a 19. marca nakrútili robotníkov vychádzajúcich z fabriky. Bolo to prvýkrát, keď na premietacom plátne uvideli diváci reprodukované pohyby ľudí. Premietanie malo obrovský úspech a v nasledujúcich dňoch sa bratia preslávili na celom svete svojimi kinematografmi.
Edison neuskutočnil ozvučenie filmu, preto do roku 1927 sa pohyblivé obrázky podkresľovali klavírnou hrou. Pokrokom bolo, keď sa pohyby úst džezového speváka vo filme bratov Warnerovcov zhodovali so slovami, ktoré bolo počuť. Bol to dlhometrážny film, v ktorom bol zvuk ešte nahraný na platne, synchronizované s premietacím prístrojom. Ešte v tom roku sa začal používať optický záznam zvuku priamo na filmový pás.
Kinematograf sa od Lumiérovcov pokúšali odkúpiť viacerí nadšenci filmu. Ich krajan Georges Meliése v roku 1896 skonštruoval kameru a založil prvú producentskú filmovú spoločnosť. Táto v rokoch 1899 - 1913 nakrútila okolo 400 krátkych filmov a začal umelecky využívať nápady a techniku pri nakrúcaní. Bez Edisona a Lumiérovcov by sa film nezrodil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.