ie, je totiž ozaj pozitívum, ktoré si žiada vyzdvihnutie. Predstavme si tú tragédiu, že by sa stratili. Nikto na Slovensku by si ani nevšimol. Teda okrem rodiny. A azda strany (čo nie je isté).
Vyššie uvedený stav, teda že (takmer) nikto by si "stratenie" europoslanca nevšimol, potvrdzujú všetky prieskumy. Posledný Eurobarometer, robený už špeciálne k voľbám v júni, napr. ohlasuje, že 65 percent európskych respondentov nemá ani poňatie, čo títo ľudia robia, a 60 percent si myslí, že eurovoľby nič nezmenia. Nie je to iba ich vina, isteže, kontext je omnoho širší. Zrazu je ale europoslancov všade plno, vyhemžili sa ako spod zeme kobylky. A v nasledujúcich dňoch a týždňoch, až po ten 6. jún, keď sa volí, sa budú predvádzať... Keby išlo "len" o to, že niet politickej inštitúcie, odtrhnutejšej od reálneho sveta a životov, ako je europarlament, tak čert to vezmi, veď niekto musí byť vždy "naj", nech hovoríme o čomkoľvek. Avšak miera arogancie, s akou jedným dychom s bájkami napr. o tom, že "vo výbore pre regionálny rozvoj, kde som členom (Mikolášik), získala SR prostriedky za 400 miliárd Sk" (samozrejme, že nie tam), dokážu šliapať po elementárnych zásadách transparentnosti, aké sú napr. povinnou jazdou v národnom parlamente, je uchvacujúca. Napr. o tom, že ako nakladajú s paušálmi, ktoré na mesiac inkasujú "na prevádzku", sa oni, slovenskí europoslanci, dohodli, že "nebudú rozprávať". Vraj by to nerobilo dobrú krv (či tak nejako). No neuveriteľné. Skvelý Maňka zo Smeru, ktorý občas rozpráva aj za Fica, jednoducho tají svojich asistentov. Ďalší expert z HZDS zamestnáva Mečiarovu dcéru... "Daňových poplatníkov nezaujíma, koho zamestnávame, ale čo robíme". Toto si dovolí na plné ústa, do Pravdy (aj zvyšok je odtiaľ), Irena Belohorská.
Do väčšieho bordelu, než je EP, volebný lístok ešte nikto nevymyslel."
Povedzme si rovno (aj ako pekné apropo ku "kontrole" nástenky, čo je dnes veľká téma): U každého, ktorý odmieta základnú publicitu, napr. kto sú jeho asistenti, či koľko platí za kanceláriu, vyvstáva naprosto dôvodné podozrenie, že si týchto 16-tisíc eur mesačne (plus mínus autobus) ulieva do vlastného vrecka. Resp. financuje cez faktúry rodinu (stranu za to, že sa dostal-a na kandidátku). Také je to prosté. Škandálmi tohto typu duní raz tu, raz inde politická scéna. Nie je to špecialita Slovenska, len pred voľbami vedzme, že do väčšieho a arogantnejšieho bordelu, než je EP, volebný lístok ešte nikto nevymyslel. Je to inak banalita, ale počúvať ich v kampani, ako sa vlichocujú do priazne, aby si ešte päť rokov zaryžovali, je ozaj, hm, na hrane. Toto sa deje v situácii, keď najväčší hlavolam, ktorý v súvislosti s očakávaním opäť najnižšej účasti z úrovne marketingu EÚ riešia, je otázka, ako spopularizovať europarlament. Jednoducho – skúste sa tam stratiť, aby aspoň ľuďom neprišlo z vás zle.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
